Skip to content

ALƆDÓ NÚ XWÉDO LƐ | ALƆWLIWLI

Lee È Sixu Sɔ́ Nǔnywɛ Xwitixwiti Sín Nǔ lɛ Ðó Tɛn E Jɛxa Ye É Mɛ Gbɔn É

Lee È Sixu Sɔ́ Nǔnywɛ Xwitixwiti Sín Nǔ lɛ Ðó Tɛn E Jɛxa Ye É Mɛ Gbɔn É

 Nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ zinzan sixu wà ɖagbe nú alɔwliwli towe, é ka sixu lɛ́ wà nǔ dó wǔ tɔn. Ðětɛ wà nú alɔwliwli towɛ wɛ é ka ɖè?

 Nǔ e a ɖó na tuùn é

  •   Nú è zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ kpo nǔnywɛ kpo ɔ, é sixu wà ɖagbe nú alɔwliwli mɛtɔn. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, asú kpo asì kpo ɖé lɛ nɔ zán dó ɖɔ xó xá yeɖée ɖò azǎn ɖěɖee jí ye ɖò fí vovo lɛ é.

     “Nǔ klewun ɖé winwlan sɛ́dó mɛɖée ɖi ‘Un yí wǎn nú we’ alǒ ‘Ayi ce ɖò jǐ we’ sixu wà nǔ gegě.”—Jonathan.

  •   Nú è ma zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ kpo nǔnywɛ kpo ǎ ɔ, é sixu wà nǔ dó alɔwliwli mɛtɔn wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé lɛ nɔ zán alokan alǒ tablɛti yetɔn magbokɔ; enɛ nɔ ɖè hwenu e ye na zán xá asú alǒ asì yetɔn é kpò, ye nɔ lɛ́ sɔ́ ayi ɖó jǐ tɔn ganji ǎ.

     “Un ganjɛwu ɖɔ hweɖelɛnu nɔ wá sù bɔ enyi un ma ɖò alokan ce zán wɛ ǎ ɔ, asú ce nɔ ba hugǎn na ɖɔ xó nú mì.”—Julissa.

  •   Mɛɖé lɛ nɔ ɖɔ ɖɔ enyi emi na bo ɖò alokan emitɔn zán wɛ ɔ, emi sixu lɛ́ ɖò xó ɖɔ xá asú alǒ asì emitɔn wɛ ganji. Sherry Turkle e nɔ ɖɔ xó dó ninɔmɛ gbɛtɔ́ tɔn wu é ɖɔ ɖɔ nǔ enɛ kún sixu nyɔ́ bló ó. É ɖò wɛn ɖɔ ɖɔ e è ɖɔ ɖɔ è ɖó nǔwukpíkpé bo sixu wà nǔ gegě ɖò táan ɖokpo ɔ mɛ é kún nyí xó jɔ xó ɖě ó. Sherry Turkle ɖɔ ɖɔ è na ɖɔ xó jɔ xó ɔ, “nú mǐ sɔ́ azɔ̌ yɔyɔ̌ lɛ gɔ́ nú ee wà wɛ mǐ ko ɖè é ɔ, lee mǐ na bló gbɔn b’ɛ na hwɛ́n nǔ é nɔ kpò ɖ’ewu.” a

     “Xóɖiɖɔ xá asú ce nɔ hɛn lè wá, amɔ̌ nǔ nɔ nyí mɔ̌ hwenu e é ɖò alokan tɔn zán wɛ ɖò táan ɖokpo ɔ mɛ é ǎ. Ðó hwe enɛ lɛ nu ɔ, é nɔ cí nú mì ɖɔ enyi un ɖò finɛ kpo un gbɔ kpo ɔ, é kún nɔ kéya na ó ɖɔhun.”—Sarah.

 Nǔ taji ɔ: Lee a nɔ zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ towe lɛ gbɔn é sixu d’alɔ alɔwliwli towe alǒ hɛn nǔ gblé dó wǔ na.

 Nǔ e a sixu wà é

 Tuùn nǔ e nyí nǔ taji lɛ é: Biblu ɖɔ: “Mɔ dò nú nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é.” (Filipunu lɛ 1:10, nwt) Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Hwenu e nyɛ kpo mɛ e un da é kpo nɔ zán ɖò alokan mǐtɔn kɔn é kpodo bǎ e mɛ mǐ nɔ sɔ́ ayi ɖ’eji ɖó é kpo, ka nɔ xò hwenu e mǐ ɖó na zán xá mǐɖée é yí, bo nɔ lɛ́ bló bɔ mǐ sɔ́ nɔ sɔ́ ayi ɖó mǐɖée jí sɔmɔ̌ ǎ wɛ à?’

 “É blawǔ ɖɔ è nɔ mɔ asú kpo asì kpo bɔ ye nɔ ɖò alokan yetɔn lɛ zán wɛ hwenu e ye nɔ ɖò nǔ ɖu wɛ ɖò nǔbaɖutɛn ɖé é; é xlɛ́ ɖɔ ye mɛ we lɛ tɛ́dó alokan yetɔn lɛ wu. Mǐ jló na nyí kannumɔ nú nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ, bo wɔn nǔ e ɖò taji hugǎn é ǎ, é wɛ nyí kancica e mǐ ɖó xá mǐɖée é.”—Matthew.

 Mi ɖó dogbó na. Biblu ɖɔ: “Mi bo cɔ́ miɖée ganji dó gbɛ̀ e zán wɛ mi ɖè ɔ wu. Mi ma zán gbɛ̀ mitɔn xlonɔ ɖɔhun ó; loɔ, mi zán gbɛ̀ mitɔn nǔnywɛtɔ́ ɖɔhun. Mi hwlɛndó hwenu lɛ, bo wà nǔ.” (Efɛzinu lɛ 5:15, 16) É na nyɔ́ ɖɔ a ni ɖè hwenu ɖó vo bo nɔ wá xà nǔ e è wlan sɛ́dó we bɔ ye ma mya nukún sɔmɔ̌ ǎ lɛ é, bo na sinkɔn na hú ɖɔ a na nɔ xà bǐ bo na sinkɔn na azɔn ɖokpo à cé?

 “Un mɔ ɖɔ é nɔ nyɔ́ hugǎn ɖɔ má sɔ́ alokan ce ɖó alɔ e jí é na nɔ bo ma na dóya nú mì ǎ é, bo wá na sinkɔn nú nǔ e è wlan sɛ́dó mì lɛ é ɖò hwenu e nyɔ́ hugǎn é. É nɔ yá bonu mɛɖé nɔ ylɔ́ mɛ, alǒ wlan nǔ sɛ́dó mɛ bonu é nɔ mya nukún sɔmɔ̌ bo nɔ byɔ ɖɔ è ni na sinkɔn tɔn azɔn ɖokpo ǎ.”—Jonathan.

 É nyɔ́ bló hǔn, jǒ nǔ e kan azɔ̌ lɛ é dó nyi azɔ̌ jí. Biblu ɖɔ: “Nǔ bǐ wɛ ɖó hwenu.” (Nǔnywɛtɔ́xó 3:1) Kan nǔ elɔ lɛ byɔ hwiɖée: “Un ka nɔ zán alokan alǒ tablɛti ce dó wà nǔ e kan azɔ̌ ce lɛ é bɔ enɛ nɔ dó avaja xwédo ce mɛ wɛ à?” Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, nɛ̌ enɛ ka ɖò nǔ wà dó alɔwliwli ce wu wɛ gbɔn? Etɛ mɛ e un da é ka nɔ ɖɔ?

 “Nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ zɔ́n bɔ mǐ hɛn ɔ, mǐ na w’azɔ̌ hwebǐnu. Un ɖó na dó gǎn tawun bo na nɔ ɖò alokan ce mɛ kpɔ́n wɛ magbokɔ, lobo na nɔ ɖò nǔ e kan azɔ̌ ce lɛ é wà wɛ, hwenu e nyi kpo asì ce kpo ɖò kpɔ́ é ǎ.”—Matthew.

 Ðɔ xó dó nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ zinzan jí xá mɛ e a da é. Biblu ɖɔ: “Mɛɖebǔ ni ma nɔ ba ɖagbe éɖesunɔ tɔn ó; loɔ, ni nɔ ba ɖagbe mɛ ɖevo lɛ tɔn.” (1 Kɔlɛntinu lɛ 10:24) Ðɔ xó xá mɛ e a da é dó lee mi mɛ ɖokpo ɖokpo nɔ zán nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ gbɔn é kpo huzuhuzu e mi ɖó na bló lɛ é kpo jí. A sixu zán alixlɛ́mɛ xóɖɔɖókpɔ́ tɔn e ɖò xóta elɔ mɛ é dó bɛ́.

 “Nyi kpo asú ce kpo nɔ ɖɔ xó jɔ xó nú mǐɖée, bɔ enyi mǐ mɔ ɖɔ mǐ mɛ ɖě nɔ zán alokan alǒ tablɛti tɔn dín ɔ, mǐ nɔ ɖɔ nú mǐɖée. Mǐ bǐ tuùn ɖɔ enɛ sixu dɔn tagba wá, enɛ wu ɔ, mǐ nɔ ɖó sísí nú linlin e mǐ mɛ ɖokpo ɖokpo ɖó é ganji.”—Danielle.

 Nǔ taji ɔ: Tɛ́n kpɔ́n nú nǔnywɛ xwitixwiti sín nǔ lɛ ni nyí kannumɔ towe, ye ni ma nyí gǎn towe ó.

a È ɖè sín wema Reclaiming Conversation—The Power of Talk in a Digital Age mɛ.