Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

Apiipiliya Oochuneya a Ehepiri Opakiwe ni Elias Hutter

Apiipiliya Oochuneya a Ehepiri Opakiwe ni Elias Hutter

NYUWAANO munnawerya omwaalakhanya Piipiliya a Ehepiri? Akhweya hamunawerya. Akhweya hamutonko omoona Piipiliya a Ehepiri. Nyenya munanwerya waaceererya ncicimiho nanyu na Piipiliya muryaanyuno moorweela wa ohuserya vooloca sa mulipa oohuserya aakhanlevo mu nsana 16, awiichaniwa Elias Hutter ni Apiipiliya yaawo aapankeiye.

Elias Hutter aayariwe mu eyaakha ya 1553 mu elapo ekhaani eniichaniwa Korlitz, epooma yeeyo olelo enapaka munlaano variyari va Alemanya Polonia ni Repuplika Tcheca. Elias Hutter aahusenrye ilocelo sa elapo ya Lena mu exikola etokotoko ya Luterana. Arino iyaakha 24 sa oyariwa, aathanliwa wi akhale muhusiha a Ehepiri mu exikola etokotoko ya Leipsik. Nthowa na ochuna wawe orehererya mukhalelo wa ohusiha ni ohuserya mu elukuluku yeele, ohoolo waya aahipaka exikola mu elapo ya Nuremperk, wiiwo anaxikola yaaweryaaya ohuserya elocelo ya Ehepiri, Ekiriki, ni Elatini pahiru mu iyaakha xexe. Ela hiyeereya mu ixikola ikina.

“OREERA WA PIIPILIYA AWE”

Etiitulu ya Piipiliya a Ehepiri aapakiwe ni Hutter mu 1587

Mu eyaakha ya 1587 Elias Hutter aamutaphulela Piipiliya mu Ehepiri yoowo olelo oniichaniwa Nlakano Nakhalai. Masu a Etiitulu awe yaari Derekh anarweela mu liivuru a Isaiya 35:8 yaawo mu elomwe anataphuelela “Rampha Awèla.” Makhalelo a masu yaawo Elias Hutter aapharihenleiye anneereliwa onamoona moorweela wa mulipa oorepa yoowo aalonce ariki: “Yooleeliherya eri yoothene naamwi eri ekhaani ennaaceererya oreera wa Piipiliya awe.” Nyenya echu eneeriha wi Piipiliya ola akhala a vameekheiye, ti wi alipa oohuserya annampharihela wi ehuserye elocelo ya Ehepiri.

Wi niiwexexe ntakhara heeni Piipiliya a Ehepiri aapakiwe ni Elias Hutter aareiye oochuneyaxa, moone ichu piili soovila wa yoole onahuserya Ehepiri ya Mpiipiliyani. Yoopacerya ti yawi muchu hasuwenle phaama iletra sa elocelo ya Ehepiri woona wi ti soohiyana vancipale. Yanaawiili tiwi masu oopacerya ni ookuchula anneeriha wi onakhala woovila osuwela nsu noochuneya. Moone yawooniherya, masu ala a Ehepiri נפשׁ (yatorokiwa anakhala ha: néfesh), yaawo anataphulela “ekumi.” Akhweya mu Ezekiyeli 18:4, ophariheliwe mukhalelo yoola wa otoroka nsu nla ה (ha), ophiyerya waakhwanela nsu הנפשׁ (han·ne’phesh), naari “ekumi.” Wa muchu yoowo ohikhovelenle elocelo yeela, onamukhala woovila osuwela wi masu ala הנפשׁ (han·ne’phesh) anataphulela ekumi.

Wi aakhaviherye anaxikola awe, Elias Hutter aanarepa ileetera sawooneyaxa. Masu makina yaari anteero nave makina yaari ookawanyiwa. Masu oochuneya, aanarepa ntoko yaakhalenlaaya nave masu makina pahiru arepa okocoopa waya. Eyo yaanaakhaviherya anaxikola awe ohuserya mwawaakuveya woona wi yaanawerya woona masu oothene a Ehepiri. Mu masu a vathi a Tradução do Novo Mundo das Escrituras Sagradas com Referências aphariheliwe meerelo mamohamoha. * Masu oochuneya, anakhala ooripelela, nave masu awaaceererya anakhala woopaceryani ni wookuchulani wa nsu noochuneya, anarempwa ntoko akhalenlaaya. Eruku eri osulu, ennooniherya mukhalelo wa orepa Elias Hutter aapharihenleiye mu Ezekiyeli 18:4 ni marepeliwo oolikana ni yaawo aphariheliwe mu Tradução do Novo Mundo das Escrituras Sagradas com Referências mu eversikulu emohamoha.

PIIPILIYA A EEHEPIRI A “NLAKANO NAHIHANO”

Elias Hutter aahimpaka tho Piipiliya yoowo oniichaniwa Nlakano Nahiihaano mu ilocelo sawaakhwana 12. Piipiliya ola aakaiwale mu eyaakha ya 1599 mu epooma ya Nuremperk yeeyo tho eniichaniwa Poliklota ya Nuremperk. Hutter aanachuna tho ompaka a elocelo ya Ehepiri, nyenya aahiloca wi naamwi “iilemve omuliva yoowo aahaala omutaphulela” haahaala omphwanya. * Mwawiihiiha, aalakelela omutaphulela meekheiye mu elocelo ya Ekiriki akerihaka mu Ehepiri. Owo aakwatelela miteko mikina, ophiyerya amutaphulela Piipiliya oothene mu eyaakha emoharu pahi!

Tiheeni yeerinhe wi Piipiliya ola a Elias Hutter akhala ooreeraxa waapwaha akina? Mulipa oohuserya mmoha aakhanlevo mu nsana 16 awiichaniwa Franz Telitzsch aaloca: “Mukhalelo omutaphulenleiye, ennooniherya wi aaniiwexexa phaama elocelo, nave ela yaari yoovila variyari va Akristu. Piipiliya ola tho onnaphwanela ororomeliwa, nthowa nawi Elias Hutter aanathanla masu oophwanelela.”

PIIPILIYA OOCHUNEYAXA

Elias Hutter haareenle nthowa na muteko awe wootaphulela, woona wi Apiipiliya awe hakulihiwe vancipale. Naamwi orivo hiiha, muteko awe waari woochuneyaxa nave onnuupuweliwa ophiyerya olelo. Ntoko yawooniherya, mu 1661 Piipiliya awe a Ehepiri mu Nlakano Nahiihano, aahuuluuleliwa oreheryiwa ni William Robertson. Mu eyaakha ya 1798 Richard Caddick aheerano emohamoha. Vaavaa Elias Hutter amutaphuleleiye Piipiliya awe, owo aanaavya masu oophwanelela wa masu ntoko Kýrios (Apwiya) ni Theós (Muluku) nave tho “Yehova” (יהוה, JHVH naari YHWH) mu soorepa saarino nsina Yehova mu Nlakano Nakhalai. Ela ti yootikhiniha nthowa nawi Apiipiliya ancipale hanapharihela nsina “Yehova” nenlo nri nsina noorempwano na Muluku. Nyenya Apiipiliya ataphuleliwe ni Hutter yawooniherya ekina yawi nsina na Muluku nnaphwanela ophariheliwaka tho mu Nlakano Nahiihaano.

Wakhala wi moophwanya nsina na Muluku, Yehova, mu Nlakano Nahiihaano naari mu masu a vathi mu Tradução do Novo Mundo das Escrituras Sagradas com Referências, muupuwele wi wiilipixerya otokweene wa Elias Hutter ni Apiipiliya awe oochuneya.

^ par. 7 Moone masu a vathi anaawiili mu Ezekiyeli 18:4 ni apêndice 3B mu Tradução do Novo Mundo das Escrituras Sagradas com Referências.

^ par. 9 Mwawooneya, alipa oohuserya akina yahaataphulela Apiipiliya a Nlakano Nahiihaano mu Ehepiri. Mmoha a Apiipiliya yaawo aapakiwe variyari va eyaakha 1360 ni Simon Atoumanos. Piipiliya mukina aapakiwe variyari va eyaakaha ya 1565 ni Oswald Schreckenfuchspor, yoowo aari mulipa oohuserya a elapo ya Alemanya. Apiipiliya oothene yaala hiyintonko okaiwa ophiyerya olelo nave awo aarimeela.