Neďaleko filipínskeho mesta Pagsanjan sa nachádzajú známe vodopády, ktoré každoročne navštevuje veľa turistov. Práve tam vyrastal v chudobe môj otec Nardo Leron. Keď videl korupciu vo vláde, medzi policajtmi a na pracovisku, stal sa z neho zatrpknutý a hnevlivý človek.

 Pochádzam z ôsmich detí. Naši rodičia museli tvrdo pracovať, aby nás všetkých uživili. Veľakrát sa stalo, že boli dlho mimo domova, pretože sa starali o plantáže v horách. Vtedy nám s mojím bratom Rodeliom neostalo nič iné, len sa postarať sami o seba, a často sme boli hladní. Ako deti sme nemali veľa príležitostí na hranie. Už od siedmich rokov sme museli pracovať na plantáži. Po strmých horských chodníkoch sme nosili ťažké vrecia s kokosovými orechmi. Keď boli príliš ťažké, ťahali sme ich po zemi.

 Museli sme znášať to, že nás otec bil, ale oveľa horšie bolo, keď sme videli, ako bije mamu. Snažili sme sa mu v tom zabrániť, ale nedokázali sme to. Tak sme sa s Rodeliom tajne dohodli, že keď vyrastieme, zabijeme ho. Ako veľmi som túžil mať otca, ktorý by nás mal rád!

 Bol som taký znechutený a nahnevaný z toho, aký bol otec násilný, že som v štrnástich odišiel z domu. Nejaký čas som žil na ulici a začal som fajčiť marihuanu. Potom sa mi podarilo nájsť si prácu. Vozil som na člne turistov k vodopádom.

 O niekoľko rokov som začal chodiť na vysokú školu v Manile. No cez víkendy som chodil pracovať do Pagsanjanu, a tak som nemal veľa času na štúdium. Život mi pripadal ako nezmyselný kolotoč driny a povinností a marihuana už nedokázala tlmiť moje depresívne pocity. Preto som začal experimentovať s metamfetamínmi, kokaínom a heroínom. S drogami išla ruka v ruke aj nemravnosť. Všade okolo mňa bola chudoba, nespravodlivosť a utrpenie. Hneval som sa na vládu a pripisoval som jej vinu za to všetko. Pýtal som sa Boha, prečo je život plný problémov. Aj keď som sa snažil hľadať odpovede na svoje otázky v rôznych náboženstvách, žiadne som nenašiel. Preto som drogoval ešte viac, aby som potlačil svoje zúfalstvo.

 V roku 1972 organizovali študenti na Filipínach protivládne protesty. Do jedného z nich som sa zapojil aj ja. Počas neho došlo k rôznym násilnostiam a polícia vtedy zatkla veľa ľudí. Vláda potom vyhlásila v celej krajine stanné právo.

 Znovu som skončil na ulici. Tentoraz preto, lebo som sa bál, že budem potrestaný za účasť na protestoch. Aby som si mohol dovoliť drogy, začal som kradnúť a klesol som až tak hlboko, že som bohatým ľuďom a turistom poskytoval sexuálne služby. Bolo mi jedno, či budem žiť alebo zomriem.

 Medzičasom začali mama a môj mladší brat študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Otca to hnevalo a raz sa tak rozzúril, že im spálil biblické publikácie, ktoré dostali od svedkov. No oni sa tým nedali zastrašiť a po čase sa dali pokrstiť ako Jehovovi svedkovia.

 Raz jeden svedok môjmu otcovi povedal, že v Biblii sa píše, že v budúcnosti bude na celej zemi spravodlivosť. (Žalm 72:12–14) Otcovi sa to tak zapáčilo, že sa rozhodol to preskúmať. Z Biblie sa dozvedel nielen to, že Boh sľubuje spravodlivú vládu, ale aj to, ako by sa podľa Božieho názoru mal správať manžel a otec. (Efezanom 5:28; 6:4) Krátko nato sa on aj všetci moji súrodenci stali svedkami. Keďže som býval ďaleko od domova, nevedel som o týchto zmenách v rodine vôbec nič.

 V roku 1978 som sa presťahoval do Austrálie. No ani v tejto pokojnej a bohatej krajine som nenašiel vnútorný pokoj. Ďalej som pil a drogoval. Ku koncu roka ma navštívili Jehovovi svedkovia. Páčilo sa mi, keď mi z Biblie čítali, že raz bude na zemi pokoj a mier, ale bol som opatrný a nechcel som sa s nimi stýkať.

 Krátko nato som sa na pár týždňov vrátil na Filipíny. Moji súrodenci mi povedali, že otec urobil vo svojom živote naozaj veľké zmeny. Lenže mne sa už tak odcudzil, že som sa s ním vôbec nechcel stretnúť.

 Moja mladšia sestra mi v Biblii ukázala, prečo je vo svete toľko utrpenia a nespravodlivosti. Zapôsobilo na mňa, že také mladé dievča, ktoré toho nevie veľa o živote, dokáže odpovedať na všetky moje otázky. Kým som odišiel, otec mi dal knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji a povedal: „Pozri si toto. Táto kniha ti pomôže nájsť to, čo hľadáš.“ a Poradil mi, aby som v Austrálii vyhľadal Jehovových svedkov.

 Počúvol som otcovu radu a vyhľadal som sálu Kráľovstva Jehovových svedkov, ktorá bola blízko môjho domu v Brisbane. Svedkovia mi ponúkli, že ma budú pravidelne učiť z Biblie, a ja som súhlasil. Z biblických proroctiev, ako sú tie v Danielovi 7. kapitole a v Izaiášovi 9. kapitole, som sa dozvedel, že nad ľuďmi zavládne Božia Kráľovstvo – vláda, v ktorej nebude žiadna korupcia. Dozvedel som sa, že potom budú na zemi rajské podmienky. Chcel som sa páčiť Bohu, ale uvedomoval som si, že sa musím naučiť ovládať svoju výbušnú povahu a prestať s drogami, alkoholom a promiskuitným spôsobom života. Odsťahoval som sa od dievčaťa, s ktorým som žil, a zbavil som sa všetkých svojich závislostí. Čím bližší vzťah som mal k Bohu, tým viac som sa k nemu modlil, aby mi pomohol urobiť v živote ďalšie zmeny.

 Postupne som začal chápať, že to, čo sa učím, dokáže zmeniť osobnosť človeka. V Biblii sa píše, že je možné obliecť si „novú osobnosť“, keď sa človek snaží. (Kolosanom 3:9, 10) Ako som postupne robil zmeny vo svojom živote, začal som veriť, že aj môj otec sa skutočne zmenil. Pocítil som túžbu zmieriť sa s ním. Nakoniec som mu odpustil a zbavil som sa aj všetkej nenávisti, ktorú som k nemu pociťoval od detstva.

 Keď som bol mladý, často som sa pridal k tomu, čo robili ostatní, a viedlo to k mnohým problémom. Zistil som na vlastnej koži, že to, čo píše Biblia o zlej spoločnosti, je pravda – nesprávni kamaráti ma zlákali na zlé veci. (1. Korinťanom 15:33) No som rád, že medzi Jehovovými svedkami som si našiel dobrých priateľov, ktorí mi pomohli stať sa lepším človekom. Spoznal som tam aj moju úžasnú manželku Lorettu. Na základe Biblie spolu učíme druhých, ako si môžu zlepšiť život.

 Nikdy by mi nenapadlo, že z môjho otca sa raz stane milujúci manžel a pokorný a pokojamilovný kresťan. No videl som, že vďaka Biblii sa mu to podarilo. Keď sme sa stretli po mojom krste v roku 1987, otec ma po prvýkrát v živote objal!

 Môj otec s mamou učili druhých o nádeji z Biblie viac ako 35 rokov. Z otca sa stal usilovný a starostlivý človek, ktorý rád pomáhal druhým. Počas tých rokov som sa naučil vážiť si ho a mať ho rád. Dokonca som bol hrdý na to, že som jeho syn! Otec zomrel v roku 2016 a ja naňho spomínam s láskou, lebo obaja sme vďaka radám z Biblie spravili v živote obrovské zmeny. V mojom srdci nie je už ani štipka nenávisti. Som vďačný aj za to, že som mohol spoznať svojho nebeského Otca, Boha Jehovu, ktorý sľubuje, že odstráni všetky veci, ktoré spôsobujú rodinám utrpenie.