V amazonskom dažďovom pralese v Južnej Amerike, ďaleko od rušného mestského života, žije pestré obyvateľstvo, ktoré patrí k rôznym kmeňom a národom a hovorí rôznymi jazykmi. V júli 2017 sa za týmito ľuďmi do Francúzskej Guyany vydala skupina 13 Jehovových svedkov. Podnikli 12-dňovú výpravu po rieke Maroni a jej východných prítokoch. Aký bol ich cieľ? Priniesť ľuďom, ktorí žijú pozdĺž tejto rieky, posolstvo nádeje z Biblie.

 Mesiac pred výpravou sa všetci účastníci stretli, aby celú akciu naplánovali. Winsley hovorí: „Oboznámili sme sa s oblasťou, do ktorej sme sa chystali, a s jej históriou a dostali sme niekoľko tipov, ako sa pripraviť na cestu.“ Počas výpravy mali dvakrát letieť lietadlom a dlhé hodiny sa plaviť v pirogách – člnoch vydlabaných z kmeňa stromu. Preto každý účastník výpravy dostal vodotesnú nádobu, do ktorej si mohol uložiť hamak, čiže závesné lôžko, moskytiéru na ochranu proti hmyzu a iné veci.

 Ako vybraní Jehovovi svedkovia zareagovali na toto pozvanie? Manželia Claude a Lisette, ktorí sú už na dôchodku, ani na moment nezaváhali. „Bol som nadšený, ale mal som aj obavy,“ spomína Claude. „Veľa som počul o nebezpečných riečnych perejach.“ Lisette trápilo niečo iné. Hovorí: „Rozmýšľala som, ako budem zvestovať v domorodých amerických jazykoch, ktoré vôbec nepoznám.“

 Mickaël uvažoval podobne. „O kmeni Wayana sme nič nevedeli,“ rozpráva. „Strávil som hodiny na internete, lebo som sa chcel naučiť aspoň nejaké slová a pozdrav v ich jazyku.“

 Shirley a jej manžel Johann urobili zoznam jazykov, ktorými sa hovorí pozdĺž rieky Maroni. „Zo stránky jw.org sme si stiahli videá vo väčšine týchto jazykov a zohnali sme si príručku so základnými frázami v jazyku wayana,“ hovorí Shirley.

 V utorok 4. júla skupina zvestovateľov nasadla do lietadla v Saint-Laurent-du-Maroni a letela do mestečka Maripasoula, ktoré leží hlboko vo vnútrozemí Francúzskej Guyany.

 Nasledujúce štyri dni navštevovali obyvateľov dedín na hornom toku rieky Maroni a presúvali sa na motorových pirogách. „Zistili sme, že Indiáni sa veľmi zaujímajú o to, čo hovorí Biblia,“ rozpráva Roland. „Mali veľa otázok a niektorí chceli, aby sme s nimi študovali Bibliu.“

 V jednej dedine Johann a Shirley stretli mladých manželov. Jeden ich príbuzný krátko predtým spáchal samovraždu. „Ukázali sme im video Domorodý Američan nachádza svojho Stvoriteľa,“ a hovorí Johann. „Toto video na nich veľmi zapôsobilo. Dali nám svoju e-mailovú adresu, lebo s nami chceli zostať v kontakte.“

 Najvzdialenejšia dedina, kam sa výprava dostala, bola Antécume Pata. Priateľský náčelník tejto dediny ukázal unaveným zvestovateľom, kde si môžu na noc zavesiť svoje hamaky. Potom sa okúpali v rieke tak ako miestni ľudia.

 Odtiaľ sa skupina vydala do dediny Twenké. Viacerí dedinčania tam smútili, lebo im zomrel niekto blízky. „Kmeňový náčelník nám dovolil navštíviť v dedine každého, kto potreboval útechu,“ hovorí Éric, jeden z organizátorov výpravy. „Náčelník a jeho rodina boli vďační za biblické texty, ktoré sme im prečítali z wayanskej Biblie. Ukázali sme im aj videá, v ktorých je zobrazené, ako sa splní biblický sľub o vzkriesení.“

 Ďalšou zastávkou na tejto ceste bolo mestečko Grand-Santi. Lietadlom z Maripasouly to zvestovateľom trvalo pol hodiny. V utorok a stredu sa rozprávali o Biblii s miestnymi obyvateľmi a vo štvrtok sa vydali na päťapolhodinovú plavbu po rieke Maroni do Apatou.

 V predposledný deň výpravy skupina navštívila dediny v pralese, kde žijú Marooni. Sú to potomkovia afrických otrokov, ktorí boli dovezení do Južnej Ameriky počas koloniálneho obdobia susedného Surinamu. Jehovovi svedkovia sa rozhodli zorganizovať pre nich zhromaždenie a všetkých naň pozývali. Na tento účel postavili v pralese veľký stan. „Srdce nám skákalo od radosti, keď sme videli, koľko ľudí prišlo,“ hovorí Claude. „A to sme ich pozvali v ten deň doobeda!“ Karsten, ktorý bol na výprave vo vnútrozemí prvýkrát, predniesol v jazyku aukan prednášku na tému „Končí sa všetko dnešným životom?“ Vypočulo si ju 91 ľudí z viacerých dedín.

 Nakoniec sa výprava vrátila do Saint-Laurent-du-Maroni. Všetci boli nadšení tým, ako priaznivo reagovali miestni obyvatelia. Mnohí z nich prijali biblické publikácie a pozreli si množstvo videí, ktoré vyrobili Jehovovi svedkovia.

 „Slovami nedokážem opísať, aká som šťastná, že som mohla byť na tejto výprave,“ hovorí Lisette. Cindy s ňou súhlasí: „Keby bola znova taká možnosť, určite by som si ju nenechala ujsť. Tá radosť sa nedá opísať, to treba zažiť!“

 Niektorí členovia výpravy sa tam zatúžili vrátiť. „Sme pripravení pustiť sa do toho znovu!“ hovorí Mickaël. Winsley teraz býva v Saint-Laurent-du-Maroni a šesťdesiatnici Claude a Lisette sa rozhodli presťahovať do Apatou.