Druhá Mojžišova 32:1–35

  • Ľud uctieva zlaté teľa (1 – 35)

    • Mojžiš počuje zvláštny spev (17, 18)

    • Mojžiš rozbíja tabuľky so zákonmi (19)

    • Léviti sa pridŕžajú Jehovu (26 – 29)

32  Keď ľud videl, že Mojžiš sa dlho nevracia z vrchu,+ zhromaždil sa okolo Árona a povedal mu: „Urob nám boha, ktorý nás povedie,+ lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.“  Áron im povedal: „Nech si vaše manželky, vaši synovia a vaše dcéry dajú dolu z uší zlaté náušnice+ a prineste mi ich.“  A tak si všetci zložili z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi.  Ten od nich to zlato vzal, urobil z neho sochu* teľaťa+ a opracoval ju rydlom. Vtedy povedali: „Izrael, toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.“+  Keď to Áron videl, postavil pred sochou oltár a vyhlásil: „Zajtra bude sviatok na Jehovovu počesť.“  Na druhý deň skoro ráno vstali a priniesli zápalné obete a obete spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil a potom vstali a zabávali sa.+  A Jehova povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa dopúšťa zla.+  Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej som im prikázal ísť.+ Urobili si sochu* teľaťa, klaňajú sa jej, prinášajú jej obete a hovoria: ‚Izrael, toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta.‘“  Potom Jehova povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud je tvrdohlavý.*+ 10  Teraz ma nechaj, aby som ich vo svojom planúcom hneve zničil a z teba urobil veľký národ.“+ 11  No Mojžiš prosil* Jehovu, svojho Boha:+ „Jehova, nerozpaľuj sa hnevom proti svojmu ľudu, ktorý si vyviedol z Egypta svojou veľkou silou a mocnou rukou.+ 12  Prečo by mali Egypťania hovoriť: ‚Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich nechal zahynúť na vrchoch a vyhubil ich z povrchu zeme‘?+ Utíš svoj planúci hnev, zľutuj sa a nepriveď nešťastie na svoj ľud. 13  Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si prisahal na seba samého: ‚Dám vám toľko potomkov,* až ich bude ako hviezd na nebi.+ Vašim potomkom dám celú túto krajinu, ktorú som pre nich určil, a budú ju vlastniť natrvalo.‘“+ 14  A Jehova sa zľutoval nad svojím ľudom a nepriviedol naň nešťastie, o ktorom hovoril.+ 15  Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu. V rukách mal dve tabuľky+ so svedectvom,+ popísané po oboch stranách, spredu i zozadu. 16  Tabuľky boli Božím dielom, aj písmo vyryté na tabuľky bolo Božie.+ 17  Keď Jozua začul výkriky ľudu, povedal Mojžišovi: „Z tábora počuť vojnový krik!“ 18  Ale Mojžiš povedal: „To nie je spev víťazov*ani nárek porazených. To, čo počujem, je niečo iné.“ 19  Keď sa Mojžiš priblížil k táboru a uvidel, že ľudia si urobili teľa+ a tancujú, zahorel hnevom, hodil tabuľky na zem a rozbil ich na úpätí vrchu.+ 20  Vzal teľa, ktoré si urobili, hodil ho do ohňa a rozdrvil ho na prach.+ Potom prach vysypal do vody a prikázal Izraelitom, aby ju pili.+ 21  Nato sa opýtal Árona: „Čo ti tento ľud urobil, že si naň priviedol taký veľký hriech?“ 22  Áron odpovedal: „Nehnevaj sa, môj pane. Poznáš tento ľud, vieš, že ich to ťahá k zlému.+ 23  Povedali mi: ‚Urob nám boha, ktorý nás povedie, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘+ 24  Preto som im povedal: ‚Kto má na sebe zlato, nech si ho dá dolu a prinesie mi ho!‘ Hodil som ho do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ 25  Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im popustil uzdu, a urobili si hanbu pred svojimi protivníkmi. 26  Nato sa Mojžiš postavil pri vstupe do tábora a zvolal: „Kto je za Jehovu, ku mne!“+ Zhromaždili sa okolo neho všetci Léviti. 27  Povedal im: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Nech si každý z vás pripáše meč. Prejdite táborom od jedného konca po druhý* a každý zabite svojho brata, svojho suseda a svojho priateľa.‘“+ 28  Léviti urobili tak, ako povedal Mojžiš, a v ten deň padlo asi 3 000 mužov. 29  Potom Mojžiš povedal: „Dnes sa zasväťte* pre službu Jehovovi. Postavili ste sa proti vlastnému synovi a vlastnému bratovi+ a Boh vás za to dnes požehná.“+ 30  Na druhý deň Mojžiš povedal ľudu: „Dopustili ste sa veľkého hriechu. Teraz vystúpim k Jehovovi a možno sa mi podarí dosiahnuť, aby váš hriech odpustil.“+ 31  Mojžiš sa vrátil k Jehovovi a povedal: „Tento ľud spáchal veľký hriech! Urobil si boha zo zlata!+ 32  Keby si im len mohol odpustiť ich hriech...+ Ale ak nie, vymaž ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal.“+ 33  Jehova povedal Mojžišovi: „Zo svojej knihy vymažem toho, kto proti mne hrešil. 34  Teraz sa vráť a povedieš ľud na miesto, o ktorom som ti hovoril, a môj anjel pôjde pred tebou.+ Keď príde čas zúčtovania, potrestám ich za ich hriech.“ 35  A Jehova postihol ľud pohromou za to, že si urobili teľa, to, ktoré zhotovil Áron.

Poznámky pod čiarou

Al. „liatu modlu“.
Al. „liatu modlu“.
Dosl. „tvrdošijný“.
Al. „obmäkčoval tvár“.
Al. „Rozmnožím vaše semeno“.
Al. „spev nad mocným skutkom“.
Dosl. „od brány k bráne“.
Dosl. „si naplňte ruku“.