Kniha žalmov 137:1–9
137 Pri babylonských riekach+ sme sedávali
a plakali, keď sme spomínali na Sion.+
2 Harfy sme povešali+na topole uprostred neho.*
3 Naši väznitelia žiadali, aby sme im zaspievali,+tí, ktorí sa nám posmievali, sa chceli pobaviť:
„Zaspievajte nám nejakú sionskú pieseň.“
4 Ako by sme mohli spievať pieseň o Jehovoviv cudzej krajine?
5 Keby som na teba zabudol, Jeruzalem,nech mi už neslúži* moja pravica.+
6 Nech onemiem,*ak na teba zabudnem,ak Jeruzalem nebudemojou najväčšou radosťou.+
7 Spomeň si, Jehova,čo hovorili Edomci v deň, keď Jeruzalem padol:
„Zbúrajte ho! Zbúrajte ho až do základov!“+
8 Babylon,* čaká ťa zničenie,+šťastný bude ten, kto ti odplatía urobí ti to, čo si robil nám.+
9 Šťastný bude ten, kto schytí tvoje detia roztrieska ich o skalu.+
Poznámky pod čiarou
^ Vzťahuje sa na Babylon.
^ Al. možno „nech mi uschne“.
^ Dosl. „Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“.
