Evanjelium Lukáša 17:1–37

  • Privádzanie k pádu, odpúšťanie a viera (1 – 6)

  • Obyčajní otroci (7 – 10)

  • Uzdravenie desiatich malomocných (11 – 19)

  • Ako príde Božie Kráľovstvo (20 – 37)

    • „Božie Kráľovstvo je vo vašom strede“ (21)

    • „Pamätajte na Lótovu manželku“ (32)

17  Potom povedal svojim učeníkom: „Nastanú situácie, ktoré budú privádzať druhých k pádu. Tomu sa nedá vyhnúť, ale beda človeku, ktorý ich zapríčiní.  Preňho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby priviedol k pádu jedného z týchto maličkých.+  Dávajte si pozor. Ak tvoj brat zhreší, pokarhaj ho,+ a ak to ľutuje,* odpusť mu.+  I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát za tebou príde a povie: ‚Je mi to ľúto,‘* odpustíš mu.“+  Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru.“+  Vtedy Pán povedal: „Keby ste mali vieru veľkú ako horčičné zrnko, povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora!‘ a poslúchla by vás.+  Keď sa váš otrok vráti z poľa, kde oral alebo pásol, kto z vás mu povie: ‚Poď hneď k stolu‘?  Či mu skôr nepoviete: ‚Priprav mi večeru, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty‘?  Budete otrokovi vďační za to, že urobil, čo mal? 10  Tak aj vy, keď urobíte všetko, čím ste boli poverení, poviete: ‚Sme len obyčajní otroci. Urobili sme iba to, čo sme mali urobiť.‘“+ 11  Cestou do Jeruzalema prechádzal pozdĺž hranice medzi Samáriou a Galileou. 12  Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných. Stáli neďaleko+ 13  a volali: „Ježiš, Učiteľ, zľutuj sa nad nami!“ 14  Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte sa ukázať kňazom.“+ A ako šli, boli uzdravení.*+ 15  Len čo jeden z nich uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. 16  Padol Ježišovi k nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán.+ 17  Ježiš sa spýtal: „Neboli uzdravení* desiati? Kde je tých deväť ostatných? 18  Nenašiel sa nikto okrem tohto cudzinca, kto by sa vrátil a vzdal slávu Bohu?“ 19  A povedal mu: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila.“+ 20  Keď sa ho potom farizeji pýtali, kedy príde Božie Kráľovstvo,+ odpovedal im: „Božie Kráľovstvo nepríde tak, aby to všetci spozorovali. 21  Ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite, tu je!‘ alebo ‚Tam je!‘ Lebo Božie Kráľovstvo je vo vašom strede.“*+ 22  Potom povedal učeníkom: „Príde čas, keď si budete priať, aby tu bol jeden z dní Syna človeka, ale nestane sa to. 23  A ľudia vám povedia: ‚Pozrite, tam je!‘ alebo ‚Pozrite, tu je!‘ Nikam nechoďte ani za nimi* nebežte.+ 24  Lebo ako keď blesk ožiari celé nebo od jedného kraja až po druhý, tak to bude so Synom človeka+ v jeho deň.+ 25  Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý touto generáciou.+ 26  Ako bolo za dní Noema,+ tak bude aj za dní Syna človeka:+ 27  ľudia jedli, pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu.+ A prišla potopa a všetci zahynuli.+ 28  Podobne to bolo za dní Lóta:+ ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29  Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, z neba padal oheň a síra a všetci zahynuli.+ 30  Tak to bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.+ 31  Kto bude v ten deň na streche, nech nezostupuje do domu, aby si vzal veci. Ani ten, kto bude na poli, nech sa po nič nevracia. 32  Pamätajte na Lótovu manželku.+ 33  Kto sa snaží zachrániť si život,* príde oň, ale kto oň príde, zachráni si ho.+ 34  Hovorím vám, že v tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zanechaný.+ 35  Dve budú spolu mlieť múku: jedna bude vzatá, druhá zanechaná.“ 36  *–– 37  Spýtali sa ho: „Kde, Pane?“ Povedal im: „Kde je telo, tam sa zhromaždia orly.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „sa kajá“.
Dosl. „Kajám sa“.
Dosl. „očistení“.
Dosl. „očistení“.
Al. „medzi vami“.
Môže sa vzťahovať na falošných mesiášov.
Al. „dušu“.