Evanjelium Marka 10:1–52
10 Vstal, odišiel odtiaľ a prešiel za Jordán na hranice Judey. Opäť sa k nemu zišli zástupy, a ako mal vo zvyku, začal ich vyučovať.+
2 Prišli za ním farizeji, lebo ho chceli skúšať, a pýtali sa ho, či sa muž smie rozviesť s manželkou.+
3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“
4 Povedali: „Mojžiš dovolil napísať potvrdenie o rozvode a rozviesť sa s ňou.“+
5 Ježiš im však povedal: „Toto prikázanie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca.+
6 Ale na začiatku stvorenia ‚ich Boh vytvoril ako muža a ženu.+
7 Preto človek opustí otca a matku+
8 a tí dvaja budú jedno telo.‘+ A tak už nie sú dvaja, ale sú jedno telo.
9 Teda čo Boh spojil, nech človek nerozdeľuje.“+
10 Keď boli zase v dome, učeníci sa ho na to spýtali.
11 Povedal im: „Kto sa rozvádza so svojou manželkou a ožení sa s inou ženou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.+
12 A ak sa žena po rozvode so svojím manželom vydá za iného muža, cudzoloží.“+
13 Ľudia k nemu prinášali malé deti, aby ich žehnal,* ale učeníci ich prísne napomínali, aby to nerobili.+
14 Keď to Ježiš videl, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo.+
15 Verte mi, kto neprijíma Božie Kráľovstvo tak ako dieťa, určite doň nevojde.“+
16 A bral deti do náručia, kládol na ne ruky a žehnal ich.+
17 Keď sa vydával na cestu, pribehol nejaký muž, padol pred ním na kolená a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“+
18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.+
19 Poznáš prikázania: ‚Nevraždi,+ necudzolož,+ nekradni,+ nesvedč krivo,+ nepodvádzaj,+ cti svojho otca a svoju matku.‘“+
20 Muž mu povedal: „Učiteľ, to všetko dodržiavam od svojej mladosti.“
21 Ježiš sa naňho s láskou pozrel a povedal mu: „Jedna vec ti chýba: Choď, predaj, čo máš, peniaze rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a buď mojím nasledovníkom.“+
22 Ale on, keď to počul, zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.+
23 Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal učeníkom: „Aké ťažké bude pre tých, čo majú peniaze, vojsť do Božieho Kráľovstva!“+
24 Jeho slová učeníkov prekvapili. A tak im Ježiš znova povedal: „Priatelia,* aké ťažké je vojsť do Božieho Kráľovstva!
25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva.“+
26 To ich ešte viac prekvapilo a povedali mu:* „Môže byť vôbec niekto zachránený?“+
27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je možné všetko.“+
28 Vtedy sa ozval Peter: „My sme všetko opustili a nasledujeme ťa.“+
29 Ježiš povedal: „Uisťujem vás, že nikto neopustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia pre mňa a pre dobrú správu,+
30 aby nedostal v tomto čase stonásobne viac domov, bratov, sestier, matiek, detí a polí, hoci s prenasledovaním,+ a v prichádzajúcom usporiadaní sveta* večný život.
31 Ale mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“+
32 Boli na ceste do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Učeníci boli znepokojení a ďalší, ktorí ich sprevádzali, sa začali báť. Opäť vzal tých dvanástich nabok a začal im rozprávať o tom, čo sa s ním má stať.+
33 „Ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Zákona. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov.
34 Tí sa mu budú posmievať, budú naňho pľuť, bičovať ho a nakoniec ho zabijú, ale o tri dni vstane z mŕtvych.“+
35 Pristúpili k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján+ a povedali mu: „Učiteľ, chceli by sme, aby si nám splnil jednu prosbu.“+
36 Opýtal sa ich: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“
37 Odpovedali: „Dovoľ nám, aby sme sa v tvojej sláve posadili jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“+
38 Ale Ježiš im povedal: „Neviete, o čo prosíte. Môžete piť z pohára, z ktorého pijem ja, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som krstený ja?“+
39 Povedali mu: „Môžeme.“ Nato im Ježiš povedal: „Z pohára, z ktorého pijem, budete piť a krstom, ktorým som krstený, budete pokrstení.+
40 Ale o tom, kto bude sedieť po mojej pravici alebo po mojej ľavici, nerozhodujem ja. Tie miesta dostanú tí, pre ktorých sú pripravené.“
41 Keď to počuli ostatní desiati, nahnevali sa na Jakuba a Jána.+
42 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorí sú považovaní za vládcov nad národmi, panujú nad ľuďmi a významní muži dávajú ľuďom pocítiť svoju moc.+
43 No medzi vami to tak nesmie byť. Kto chce byť medzi vami veľký, musí byť vaším služobníkom,+
44 a kto chce byť medzi vami prvý, musí byť otrokom všetkých.
45 Ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil+ a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“+
46 Potom prišli do Jericha. Keď odtiaľ Ježiš, jeho učeníci a veľký zástup ľudí vychádzali, pri ceste sedel slepý žobrák Bartimej, Timejov syn.+
47 Keď počul, že je tam Ježiš Nazaretský, začal volať: „Ježiš, Syn Dávidov,+ zľutuj sa nado mnou!“+
48 Mnohí ho okrikovali, aby bol ticho, ale on o to hlasnejšie volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“
49 Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali ho a povedali mu: „Buď odvážny, vstaň. Volá ťa.“
50 On odhodil svoj plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.
51 Ježiš sa ho opýtal: „Čo mám pre teba urobiť?“ „Rabbuni,* nech zase vidím,“ odpovedal.
52 Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A ihneď sa mu vrátil zrak+ a pripojil sa k zástupu, ktorý Ježiša nasledoval.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „aby sa ich dotkol“.
^ Dosl. „Deti“.
^ Al. možno „a hovorili jeden druhému“.
^ Al. „v prichádzajúcom systéme vecí; v budúcom veku“. Pozri Slovník pojmov.
^ Význ. „učiteľ“.
