Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Aktuálne údaje o hlade vo svete
„Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že zhruba polovica obyvateľstva vo všetkých krajinách — bohatých i chudobných — trpí nedostatočnou výživou rôzneho druhu,“ informuje výročná správa State of the World 2000 (Stav sveta 2000). Odhaduje sa, že 1,2 miliardy ľudí celého sveta trpí podvýživou. Navyše niekoľko ďalších miliárd ľudí údajne trpí ‚skrytým hladom‘, ktorý sa vyskytuje u tých, ktorí sa zdanlivo dobre stravujú, ale sú oslabení nedostatkom nevyhnutných vitamínov a minerálov. „Dodnes pretrváva mylná predstava, že hlad je následok nedostatočných zásob potravín,“ hovorí Worldwatch Institute, ktorý vydáva výročnú správu State of the World. „Skutočnosťou však je, že hlad je následok rozhodnutí, ktoré robí človek ... Či ľudia majú slušné živobytie, aké postavenie majú ženy a či sa vlády zodpovedajú svojim občanom — to má omnoho väčší vplyv na kvalitu výživy ako poľnohospodárska produkcia krajiny.“
Samovraždy vo Francúzsku
„Tridsať percent dospelých Francúzov už uvažovalo o samovražde,“ informujú noviny Le Monde. Pri prvom prieskume o samovraždách zorganizovanom vo Francúzsku 13 percent opýtaných povedalo, že vážne uvažovali o samovražde, a ďalších 17 percent priznalo, že na ňu tak trocha mysleli. Podľa Michela Debouta, profesora súdneho lekárstva v univerzitnej nemocnici v Saint-Étienne, je však skutočný počet omnoho vyšší, lebo mnohí pre pocit viny nechcú priznať, že o tom uvažovali. Väčšina opýtaných považuje samovraždu za „prejav zúfalstva“ vyvolaného skôr spoločenskými problémami ako rodinnými okolnosťami. Každý rok je vo Francúzsku zaznamenaných 160 000 pokusov o samovraždu a približne 12 000 samovrahov zomrie.
Náboženstvo podľa výberu
Prieskum Georgea Gallupa ml. ukazuje, že väčšina ľudí v Spojených štátoch považuje náboženstvo za „miešaný šalát“. „Severoameričania si radšej ‚povyberajú‘, čomu budú veriť, často radšej zmiešajú myšlienky nejakého náboženstva alebo zlúčia dve i viac náboženstiev do vlastného systému viery, ako by sa mali riadiť tradičnými náboženskými systémami,“ informujú kanadské noviny National Post. Prieskum odhaľuje aj to, že „je tu žalostný nedostatok poznania Biblie, základných náuk a tradícií vlastného náboženstva“ a že „u ľudí, ktorí nevedia, čomu veria alebo prečo tomu veria, je viera, ku ktorej sa hlásia, často len povrchná,“ hovorí sa v novinách. Reginald Bibby, profesor sociológie na Univerzite v Lethbridge v Alberte (Kanada), hovorí: „Obrovská väčšina sa neustále hlási k prevládajúcim katolíckym a protestantským tradíciám, ale vyberá si len určité náuky, praktiky a obrady — ako sú krsty, svadby a pohreby.“
Káva a toxíny
Podľa nedávneho výskumu môže káva zbaviť vodu z vodovodu „78 až 90 percent rozpustených ťažkých kovov, ako sú olovo a meď, lebo kávová usadenina s nenabitými alebo negatívne nabitými molekulami priťahuje pozitívne nabité ťažké kovy,“ informujú noviny Australian. „Čím je káva silnejšia, tým lepšie odstraňuje [ťažké kovy],“ povedal chemik zaoberajúci sa životným prostredím Dr. Mike McLaughlin. Podobné experimenty sa robili s vrecúškovým čajom, no zatiaľ čo čaj odstraňuje tretinu obsahu olova, zdá sa, že nie je veľmi účinný proti medi.
Snehuliak v sabat?
Silné sneženie počas minulej zimy v Izraeli vyvolalo u miestnych ortodoxných Židov niekoľko zložitých otázok: Možno sa v sabat guľovať? Ako je to so stavaním snehuliakov? Podľa spravodajskej služby IsraelWire bývalý hlavný izraelský rabín Mordehaj Elijahu teraz prišiel s pokynmi pre veriacich, ktorí si nie sú istí, čo sa smie a čo nie. Rabín vysvetlil, že stavať
snehuliaka je „práca“, aj keď je to len pre zábavu. Táto činnosť teda spadá pod sabatné obmedzenia. Naproti tomu guľovačka nepredstavuje prácu, a preto je povolená. Je tu však jedna podmienka: Všetci účastníci guľovačky musia súhlasiť s bojom, ktorý vylučuje hádzanie snehových gúľ do okoloidúcich ľudí.Produkuje mozog dospelých nové nervové bunky?
„Celé desaťročia sa všeobecne usudzovalo, že ľudia sa rodia so všetkými mozgovými bunkami, ktoré kedy budú mať,“ uvádzajú noviny The New York Times. Aj keď už v roku 1965 experimenty s určitými zvieratami naznačili, že ich mozog vytvára nové nervové bunky, mnohí neurológovia boli presvedčení, že u ľudí k tomu nedochádza. V minulom desaťročí však vzrástol počet dôkazov, ktoré naznačujú, že mozog produkuje nové nervové bunky a že sa môže sám neustále obnovovať. Minulý rok výskumníci objavili, že nové bunky sa vytvorili v časti ľudského mozgu súvisiacej s krátkodobou pamäťou. Niektorí vedci sú dnes presvedčení, že „mozog sa môže neustále obnovovať“.
Vážny stres spojený so zneužívaním v detstve
„Ženy, ktoré v detstve zažívali telesné týranie alebo pohlavné zneužívanie, môžu celý život trpieť abnormálnou reakciou na stres,“ informujú noviny The Dallas Morning News. Výskumníci na Emory University v Atlante porovnávali hladinu stresových hormónov a pulz žien, ktoré boli kedysi zneužívané, so ženami, ktoré neboli zneužívané, pri vykonávaní stresujúcich úloh. U tých, ktoré v detstve zažili zneužitie alebo týranie, sa ako reakcia na stres ukázala výrazne zvýšená hladina stresových hormónov a zvýšený pulz. Títo výskumníci dospeli k záveru, že „v spôsobe, akým ich telo reaguje na stres a ako ho reguluje, môže byť trvalá biochemická porucha,“ uvádzajú noviny.
Ťažké plecniaky
Jedna štúdia americkej Akadémie ortopedických chirurgov ukázala, že bolesti chrbta a pliec u detí úzko súvisia s ťažkými plecniakmi, aké niektoré deti nosia. Keď si deti naplnia plecniaky učebnicami, jedlom a nápojmi, hudobnými nástrojmi a odevmi na prezlečenie, niektoré nosia až 18-kilogramový náklad. Pediatri varujú, že ak deti základných škôl dennodenne nosia do školy taký ťažký náklad, môžu mať vážne problémy s chrbticou vrátane pokrivenej chrbtice. Niektorí odborníci navrhujú riaditeľom a učiteľom, aby záťaž, ktorú žiaci v plecniakoch nosia, nebola väčšia ako 20 percent telesnej hmotnosti dieťaťa alebo aby plecniaky „vozili na kolieskach, aby mali bedrové popruhy a boli ešte zozadu vypchaté,“ informujú mexické noviny Excelsior.
Víno staré tristo rokov
V rumovisku jednej londýnskej budovy zničenej v roku 1682 sa našli dve fľaše vína, informujú londýnske noviny The Times. Zátka jednej z nich sa rozpadla a víno sa premenilo na ocot; ale druhá zátka, ktorá zostala zadrôtovaná a zavoskovaná, fľašu dôkladne zapečatila. Na mimoriadnej ochutnávke vín, ktorá sa konala v Múzeu Londýna, skúšali odborníci na víno kvalitu tohto nápoja starého celé stáročia a z fľaše ho vyťahovali injekčnou striekačkou. Dospeli k záveru, že bolo podobné suchej madeire, a o jeho chuti vyhlásili, že je „svieža, lahodná, živá a dobre zladená“.
Rieky sveta vo vážnych ťažkostiach
„Viac ako polovica hlavných riek sveta vysychá alebo je znečistená,“ informujú noviny USA Today. Mnohé vodné toky sú „vážne vyčerpané a znečistené“ nadmerným a nevhodným využívaním krajiny a vôd, hovorí Svetová komisia vôd 21. storočia. Znečisťovanie týchto prírodných zdrojov „ohrozuje zdravie a obživu ľudí, ktorí sú od nich závislí, pretože ich potrebujú na zavlažovanie, pitie a priemyselné využitie,“ hovorí táto komisia. Je zaujímavé, že z 500 hlavných riek sveta sú Amazonka v Južnej Amerike a Kongo v Afrike dvoma „najzdravšími“ riekami. A dôvod? „Obe majú pri svojich brehoch len zopár priemyselných stredísk,“ poznamenáva sa v správe.