Z búrlivej sopky pokojný ostrov

 PRI poslednej zmene kurzu našej lode smerom k prístavu na gréckom ostrove Santorini sa nám naskytol úchvatný pohľad. Z mora tu vystupuje hrozivo vyzerajúca vysoká stena, dosahujúca výšku takmer 300 metrov nad hladinou mora. Na zráze sú učupené kontrastne pôsobiace biele domy. Nevšedný tvar ostrova, žiadne typické ostrovné pláže a vypínajúce sa útesy — to akoby naznačovalo, že sa tu stalo niečo neobyčajné. A skutočne sa aj stalo. Ostrov Santorini je pozostatkom východnej polovice sopky po výbuchu a my sa plavíme vo vodách, ktoré kedysi vypĺňali jej kráter!

Utváranie ostrova

V staroveku sa ostrov Santorini — dnes známy aj ako Santorin alebo Thíra — nazýval Strongyle, čo znamená „okrúhly“. A okrúhly bol. Ale podľa expertov mohutná sopečná erupcia približne pred 3500 rokmi zmenila tvar ostrova. Zjavne rozsiahly výbuch vytvoril uprostred ostrova širokú kalderu, čím vznikol hlboký kráter, ktorý sa naplnil morskou vodou.

Niektorí vulkanológovia sa domnievajú, že tlaková vlna výbuchu zasiahla až Európu, Áziu a Afriku a zbúrala budovy vzdialené až 150 kilometrov. Tvrdia, že dusivý prach musel na niekoľko dní zastrieť slnko nad celou oblasťou Stredozemného mora. Dohromady 80 štvorcových kilometrov ostrova zmizlo vo vzduchu alebo padlo do mora. Zanikol tu všetok život.

Po čase začali zvyšky ostrova Strongyle osídľovať ľudia z pevniny a premenovali ho na Calliste, čo znamená „najkrajší“. No život na sopke ponúkal usadlíkom doslova vratkú existenciu. Od roku 198 pred n. l. do roku 1950 n. l. došlo k 14 erupciám. Potom zemetrasenie v roku 1956 zničilo mnoho ostrovných domov. „Zem sa otriasala a chvela ako huspenina,“ hovorí Kyra Eleniová, jedna staršia žena, ktorá prežila túto katastrofickú udalosť. „Pred dvorom môjho domu, ktorý bol učupený na útese, bola štrkom vysypaná cesta. Zrazu sa skĺzla do  mora a môj dom zostal visieť takmer vo vzduchu! Museli sme ho opustiť a postaviť si nový na stabilnejšom mieste.“

Zničené dediny čoskoro znova vybudovali zväčša cudzinci. Ostrov Santorini dnes hostí tisícky turistov, ktorí sa sem schádzajú každé leto. Okrem ostrova Santorini sa zachoval aj menší ostrov Thirasia a neobývaný ostrovček Aspronisi.

Navyše uprostred kaldery ostrova Santorini ležia dva sopečné ostrovčeky — Néa Kaméni a Palaia Kaméni. Na týchto nedávno vytvorených ostrovčekoch možno ešte stále pozorovať sopečnú činnosť, keď sa ‚spiaci obor‘ občas prebudí a vydychuje oblaky dymu. Celkový tvar ostrova Santorini sa stále mení, preto je z času na čas potrebné prekresliť mapu ostrova.

Život na zráze

Okraj kaldery ostrova Santorini netvoria žiadne svahy, tvoria ho len zrázy. Kolmé steny poskytujú ostrovanom najjednoduchšie riešenie stavby domov — vykopú  do masívu horizontálny tunel, pri vchode doň postavia stenu a nasťahujú sa. Áno, väčšina domov v kaldere je vytesaná do skaly.

Pred každým takým domom je dvor alebo balkón, čnejúci nad kalderu ostrova. Dvor horného domu je zároveň strechou domu nachádzajúceho sa pod ním. Na týchto balkónoch sa môžete kochať vo veľkolepých západoch slnka, vychutnávať pohľad na purpurové slnko, keď pomaly a majestátne mizne v mori. Na niektorých dvoroch sú aj malé kuchynky, jeden či dva kuríny a voňavé byliny a kvety v črepníkoch.

Obzvlášť typické pre všetky tieto dediny je, že domy nie sú budované v jednej priamej línii. Dokonca ani klenby nie sú symetrické. Táto hojnosť nepravidelných línií a oblúkov, ktoré vytvárajú tie najneočakávanejšie tvary, dodáva zoskupeniam týchto stavieb jemnosť, čo je na taký drsný, rozoklaný ostrov niečo prekvapujúce.

Na ostrove Santorini je veľmi sucho. Jedinou dostupnou sladkou vodou je zachytávaná dažďová voda, ktorá sa uskladňuje v cisternách. Ale ornica je úrodná. Preto obmedzené hospodárske zázemie ostrova dáva rozmanitú úrodu.

Tak pre turistov, ako aj pre domácich je Santorini jedinečným a nádherným monumentom krásy našej planéty.

[Rámček na strane 18]

SÚVISLOSŤ S ATLANTÍDOU

V klasických gréckych spisoch sa zachovala jedna báj o stratenom kontinente, ostrove alebo meste Atlantída, ktorá možno vznikla v Egypte a neskôr sa objavila v stredovekých tradíciách arabských zemepiscov. Atlantída pravdepodobne zmizla v mori v dôsledku zemetrasení a záplav. Niektorí archeológovia naznačujú, že podnetom na vznik tejto báje bol sopečný výbuch na ostrove Santorini.

Vykopávky, ktoré sa tu začali v rokoch 1966 a 1967, odhalili bohaté kráľovské minoské mesto pochované pod sopečnými troskami, ktoré sa zachovalo presne v takom stave, v akom bolo v čase erupcie. Zdá sa, že včasné varovanie podnietilo obyvateľov, aby toto miesto zavčasu opustili. Niektorí výskumníci si myslia, že neochota obyvateľov priznať, že ich kedysi veľkolepé mesto zaniklo, dala podnet na vznik legendy o Atlantíde, ktorá prekvitá a naďalej žije svojím životom mesta na dne mora.

[Obrázok na strane 16]

Santorini

[Obrázok na strane 17]

Jehovovi svedkovia radi kážu na ostrove Santorini

[Obrázok na strane 18]

Pohľad na Egejské more z terás na ostrove Santorini