Bola zem „založená“ iba náhodou?

ABY na Zemi neboli teplotné extrémy, naša planéta musí obiehať okolo Slnka v správnej vzdialenosti. V iných slnečných sústavách boli objavené planéty, ktoré obiehajú okolo hviezd podobných Slnku a sú považované za planéty v takzvanej ‚obývateľnej zóne‘ — čiže voda by sa na nich udržala v tekutom stave. Ale ani tieto takzvané obývateľné planéty nemusia byť ešte vhodné pre život človeka. Museli by tiež rotovať správnou rýchlosťou a mať správnu veľkosť.

Keby bola Zem o trochu menšia a ľahšia, ako je, gravitačná sila by bola slabšia a veľká časť vzácnej zemskej atmosféry by unikla do vesmíru. Vidieť to na príklade Mesiaca a dvoch planét, Merkúra a Marsu. Keďže sú menšie a vážia menej ako Zem, majú málo atmosféry alebo nemajú žiadnu. Ale čo keby bola Zem o trochu väčšia a ťažšia, ako je?

Potom by zemská gravitácia bola silnejšia a ľahké plyny, ako je vodík a hélium, by z atmosféry unikali pomalšie. „Čo je však závažnejšie,“ píše vedecká príručka Environment of Life, „narušila by sa krehká rovnováha medzi plynmi atmosféry.“

Alebo vezmime si kyslík, ktorý podporuje horenie. Keby jeho objem vo vzduchu vzrástol o 1 percento, častejšie by vznikali lesné požiare. Na druhej strane, keby pribúdalo oxidu uhličitého, plynu, ktorý vytvára skleníkový efekt, trpeli by sme následkami prehriatia Zeme.

Obežná dráha Zeme

Ďalšou ideálnou črtou Zeme je tvar jej obežnej dráhy. Keby bola obežná dráha viac eliptická, trpeli by sme neznesiteľnými teplotnými extrémami. Zem má však takmer kružnicovú dráhu. Samozrejme, situácia by sa zmenila, keby v blízkosti Zeme obiehala niektorá obria planéta, ako je Jupiter. V posledných rokoch vedci našli dôkazy o tom, že okolo niektorých hviezd obiehajú v tesnej blízkosti veľké planéty podobné Jupiteru. Mnohé z týchto planét majú excentrické obežné dráhy. Každá planéta podobná Zemi by v takejto sústave mala problémy.

Astronóm Geoffrey Marcy porovnal tieto vzdialené planetárne sústavy so štyrmi planétami, s Merkúrom, Venušou, Zemou a Marsom,  ktoré tvoria našu vnútornú slnečnú sústavu. V jednom interview Marcy zvolal: „Len sa pozrite, aké dokonalé je toto [usporiadanie]. Je ako šperk. Sú tam kružnicové dráhy. Všetky sú v jednej rovine. Všetky idú dookola rovnakým smerom... Je to takmer zázračné.“ Dá sa to naozaj vysvetliť ako dielo náhody?

Naša slnečná sústava má aj ďalšiu úžasnú črtu. Obrie planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún obiehajú okolo Slnka v bezpečnej vzdialenosti od nás. Tieto planéty nás teda nielenže neohrozujú, ale dokonca plnia veľmi dôležitú úlohu. Astronómovia ich prirovnávajú k ‚nebeským vysávačom‘, lebo ich gravitácia priťahuje veľké meteory, ktoré by inak mohli ohroziť život na Zemi. Áno, Zem je veľmi dobre „založená“. (Jób 38:4) Jej veľkosť i poloha v našej slnečnej sústave sú presne také, aké majú byť. Ale to nie je všetko. Zem má aj iné jedinečné črty, ktoré sú nevyhnutné pre ľudský život.

Kyslík a fotosyntéza

Atómy kyslíka tvoria 63 percent hmotnosti živých organizmov na Zemi. Okrem toho, kyslík v horných častiach atmosféry chráni rastliny a zvieratá na Zemi pred ultrafialovými slnečnými lúčmi. Ale kyslík rýchlo reaguje s inými prvkami, napríklad reaguje so železom a spôsobuje hrdzu. Ako sa potom v atmosfére udrží 21 percent objemu tohto vysoko reaktívneho prvku?

Odpoveďou je fotosyntéza — úžasný proces, pri ktorom zemská vegetácia využíva slnečné svetlo na vytváranie potravy. Jedným z vedľajších produktov fotosyntézy je kyslík — ktorého sa každý deň uvoľňuje do atmosféry viac ako miliarda ton. „Bez fotosyntézy,“ vysvetľuje The New Encyclopædia Britannica, „by sa nielenže zastavilo dopĺňanie základných potravinových zásob, ale Zem by nakoniec zostala bez kyslíka.“

Vo vedeckých učebniciach zaberá podrobné vysvetlenie procesu fotosyntézy niekoľko strán. Niektoré stupne tohto procesu ešte nie sú celkom objasnené. Evolucionisti nedokážu vysvetliť, ako sa každý stupeň vyvinul  z niečoho jednoduchšieho. Každý stupeň sa totiž zdá neredukovateľne zložitý. „Neexistuje žiaden všeobecne uznávaný názor na vznik procesu fotosyntézy,“ pripúšťa The New Encyclopædia Britannica. Jeden evolucionista sa tento problém snažil zľahčiť výrokom, že fotosyntézu ‚vynašlo niekoľko priekopníckych buniek‘.

Hoci je tento výrok nevedecký, predsa odhaľuje jeden úžasný fakt: Na fotosyntézu sú potrebné bunečné steny, vnútri ktorých môže tento proces bezpečne prebiehať, a pokračovanie procesu si vyžaduje reprodukciu buniek. Stalo sa to všetko iba náhodou v niekoľkých ‚priekopníckych bunkách‘?

Od bunky so schopnosťou reprodukovať samu seba k človeku

Aká je pravdepodobnosť, že atómy, ktoré sa zhlukli dokopy, vytvorili hoci aj tú najjednoduchšiu bunku so schopnosťou reprodukovať samu seba? V knihe A Guided Tour of the Living Cell (Sprievodca po živej bunke) nositeľ Nobelovej ceny, vedec Christian de Duve pripúšťa: „Ak pravdepodobnosť zrodu bakteriálnej bunky sa rovná pravdepodobnosti náhodného poskladania jej jednotlivých atómov, ani večnosť by nestačila, aby vznikla jedna taká bunka.“

Keď sme sa v našej úvahe dostali až sem, urobme teraz obrí skok od jednej bakteriálnej bunky k miliardám špecializovaných nervových buniek, ktoré tvoria ľudský mozog. Vedci označujú ľudský mozog za najzložitejšiu fyzikálnu štruktúru v známom vesmíre. Je naozaj jedinečný. Napríklad veľké časti ľudského mozgu sa nazývajú asociačné oblasti. Tieto oblasti analyzujú a vysvetľujú informácie, ktoré prichádzajú zo senzorickej časti mozgu. Jedna asociačná oblasť, ktorá sa nachádza za čelom, vám umožňuje premýšľať o zázrakoch vesmíru. Dala by sa existencia takých asociačných oblastí naozaj vysvetliť náhodnými procesmi? „Žiadne zviera nemá nič také, čo by zodpovedalo významným častiam týchto oblastí,“ pripúšťa evolucionista Dr. Sherwin Nuland v knihe The Wisdom of the Body (Múdrosť tela).

Vedci dokázali, že ľudský mozog spracováva informácie oveľa rýchlejšie ako najvýkonnejší počítač. Pamätajme pritom na to, že modernej počítačovej technike predchádzali desaťročia ľudského úsilia. Čo potom neporovnateľný ľudský mozog? Dvaja vedci John Barrow a Frank Tipler v knihe The Anthropic Cosmological Principle uznávajú: „Medzi evolucionistami postupne vznikla všeobecná zhoda v tom, že vývoj inteligentného života, porovnateľného so schopnosťou Homo sapiens spracovávať informácie, je taký nepravdepodobný, že sa zrejme neodohral na žiadnej inej planéte v celom viditeľnom vesmíre.“ Naša existencia, uzatvárajú títo vedci, je „mimoriadne šťastná náhoda“.

Stalo sa to všetko vďaka náhode?

Aký je váš záver? Mohol vesmír so všetkými jeho divmi naozaj vzniknúť náhodou? Nesúhlasíte s tým, že každé veľkolepé hudobné dielo musí mať skladateľa a že nástroje musia byť presne naladené, aby hudba dobre znela? Čo potom náš úžasný vesmír? „Žijeme vo veľmi presne naladenom vesmíre,“ hovorí matematik a astronóm David Block. Aký je jeho záver? „Náš vesmír je domov. A ja verím, že ho vytvorila Božia ruka.“

Ak je to aj váš záver, potom istotne budete súhlasiť s tým, ako tohto Stvoriteľa, Jehovu, opisuje Biblia: „On je Tvorca zeme svojou mocou, Ten, ktorý pevne založil úrodnú zem svojou múdrosťou, a Ten, ktorý roztiahol nebesia svojím porozumením.“ — Jeremiáš 51:15.

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

VÝNIMOČNÁ PLANÉTA

„Špeciálne podmienky na Zemi vyplývajúce z jej ideálnej veľkosti, zloženia prvkov a takmer kružnicovej obežnej dráhy v dokonalej vzdialenosti od dlhovekej hviezdy, Slnka, umožnili akumuláciu vody na zemskom povrchu. Bez vody by bolo ťažké predstaviť si vôbec vznik života.“ — Integrated Principles of Zoology, šieste vydanie.

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

 [Rámček/obrázky na strane 10]

VZNIKOL ŽIVOT NÁHODOU?

V roku 1988 bola v časopise Search, ktorý vydáva Austrálske a novozélandské združenie pre pokrok vedy, hodnotená jedna kniha, ktorá sa pokúša vysvetliť, ako mohol život vzniknúť náhodou. Len na jednej strane tejto knihy našiel autor vedeckých publikácií L. A. Bennett „16 veľmi špekulatívnych výrokov a každý z nich sa opieral o predchádzajúci výrok“. Aký bol Bennettov záver po prečítaní celej knihy? Napísal: „Je oveľa ľahšie uveriť v nadovšetko milujúceho Stvoriteľa, ktorý v okamihu stvoril život a riadi ho podľa svojich teleologických [cieľavedomých] ciest... ako uveriť v nesčíselné množstvo ‚slepých náhod‘ potrebných na podporu autorových tvrdení.“

[Obrázky]

Fotosyntéza je nevyhnutná na vytváranie potravy a pre kolobeh kyslíka

Čomu vďačíme za ideálne parametre Zeme, ktoré sú potrebné na zachovanie života?

Vedci označujú ľudský mozog za najzložitejšiu fyzikálnu štruktúru vo vesmíre. Ako by mohol vzniknúť náhodou?

[Pramene ilustrácií]

Fotografia: Zoo de la Casa de Campo, Madrid

Monte Costa, Sea Life Park Hawaii

[Obrázky na stranách 8, 9]

Veľkosť planét v ich vzájomnom pomere

Slnko

Merkúr

Venuša

Zem

Mars

Jupiter

Saturn

Urán

Neptún

Pluto

[Pramene ilustrácií]

Slnko: National Optical Astronomy Observatories; Merkúr, Jupiter a Saturn: S láskavým dovolením NASA/​JPL/​Caltech/​USGS; Venuša a Urán: S láskavým dovolením NASA/​JPL/​Caltech; Zem: NASA photo; Mars: NASA/​JPL; Neptún: JPL; Pluto: A. Stern (SwRI), M. Buie (Lowell Obs.), NASA, ESA