Záhada Nan Madolu
Záhada Nan Madolu
Kto vybudoval tieto ‚Benátky Tichého oceána‘? Ako to urobili? Prečo ich opustili?
MÁTE radi vzrušujúce záhady — okorenené dobrodružstvom? Tak poďte preskúmať zrúcaniny Nan Madolu, stáročia starú záhadu, nad ktorou si mnohí návštevníci lámu hlavu.
Nan Madol je fascinujúci labyrint umelo vytvorených ostrovčekov a kanálov vybudovaných pred tisíckami rokov na nízkom útese na okraji mikronézskeho ostrova Pohnpei. * Ako sa k nemu po vode približujeme, mangrovníky a bujná tropická vegetácia nám zakrývajú výhľad na jeho zrúcaniny. Náš čln opatrne prechádza ohybom kanála a nám sa náhle naskytá pohľad na tento staviteľský triumf.
Najprv sa objavujú masívne múry, niektoré desiatky metrov dlhé. Tieto vysoké múry, ktoré v rohoch prechádzajú do ostrejšieho uhla, boli postavené z obrovských čadičových stĺpov naukladaných krížom cez seba.
Názov Nan Madol znamená „priestory uprostred“ a to vhodne opisuje sieť umelo vytvorených kanálov, ktoré obklopujú ostrovy. Európski námorníci v 17. storočí boli pravdepodobne prvými cudzincami, ktorí náhodne objavili Nan Madol. Pohľad naň ich tak ohúril, že tomuto bývalému politickému a náboženskému stredisku dali názov Benátky Tichého oceána. Ale títo námorníci nikdy neboli svedkami celej nádhery Nan Madolu, lebo bol záhadne opustený už asi sto rokov pred ich príchodom.
Naši dvaja sprievodcovia nám povedali, že Nan Madol zaberá asi 80 hektárov. Vysvetlili, že každý z jeho 92 ostrovčekov mal špecifický účel. Niektoré slúžili ako sídelné strediská. Ďalšie boli vyhradené na prípravu jedla, výrobu kanoe a obradné tance. Hoci sa budovali ostrovy rôznych tvarov a veľkostí, typický je obdĺžnikový ostrov, veľký asi ako futbalové ihrisko. Väčšina ostrovčekov zarástla vegetáciou, no aj to, čo možno pozorovať, je fascinujúce.
Kráľovská pevnosť
Najlepšie miesto na premýšľanie o záhade Nan Madolu je impozantná pevnosť nazvaná Nan Douwas. Keď chcete tieto ruiny preskúmať, je síce možné prebrodiť sa k nim morskou vodou, ale lepšie je prísť tam člnom. Nan Madol bol vybudovaný pre vodnú dopravu a jeho kanály sú široké ako štvorprúdová diaľnica. Sú aj dosť plytké. Na vrchole prílivu v nich voda siaha najviac po pás, čo v uplynulých storočiach nepochybne chránilo Nan Madol pred inváziou lodí. Naši sprievodcovia opatrne manévrujú čln vodnými kanálmi, aby nepoškodili lodnú vrtuľu na koralovom dne.
Po zakotvení v Nan Douwas sme vystúpili na schody vedúce priamo do starovekej svätyne. Cez impozantnú vstupnú bránu sme sa dostali za múry hrubé 3 až 4 metre a vysoké 8 až 9 metrov. Tieto masívne veže odolali tropickým búrkam a dokonca aj tajfúnom.
Vnútri obrovských múrov nás uprostred veľkého nádvoria čakala kamenná krypta. Toto osamelé miesto je kráľovská pohrebná komora, kde boli kedysi oplakávaní králi. Pri ďalšom skúmaní sme našli niečo, čo sa podobalo podzemnej chodbe. Sprievodcovia nás vyzvali, aby sme sa pretlačili cez úzky otvor v skalách a o chvíľu sme sa hrbili v malej, tmavej podzemnej miestnosti. „Ste vo väzení,“ vysvetlil sprievodca, „tu boli väznení zajatci Nan Madolu.“ Keď sme si predstavili, ako sa musel zajatec cítiť, keď sa väzenské „dvere“ uzavreli dvojtonovým kameňom, boli sme radi, že sme sa mohli dostať von.
Nezvyčajné stavebné bloky
Vďaka prechádzke po ruinách Nan Madolu sme si ocenili úsilie, ktoré sa muselo vynaložiť pri tejto stavbe. Koralová drvina slúžila ako základ ostrovčekov. Tie boli vybudované tak, aby uniesli veľké hromady dlhých čadičových stĺpov. Tieto stĺpy sú na pohľad také pôsobivé, že raní návštevníci si mysleli, že boli vytvarované ručne. Neskôr sa zistilo, že čadičové stĺpy majú prirodzenú podobu hranola, pričom každý má päť až osem stien.
Bolo sem treba previezť tisícky megalitických stĺpov — niektoré merali až 5 metrov a vážili viac ako 5 ton. Jeden zo základných rohových kameňov má podľa odhadu hmotnosť 50 ton! Keďže v plytkej vode by sa plť pod takou hmotnosťou potopila, vedie nás to k zamysleniu: ‚Ako stavitelia dopravili tieto obrovské skaly na Nan Madol a ako ich potom vyzdvihli na ich miesto?‘ Najbližšie nálezisko čadiča je pritom vzdialené celé kilometre — takmer pol cesty okolo ostrova Pohnpei!
Po mnohé roky plodila záhada Nan Madolu vymyslené legendy. Jedna hovorí, že pred mnohými stáročiami dali bohovia dvom bratom magickú schopnosť „dopravovať vzduchom“ ťažké kamene na stavenisko. Podľa inej legendy sídlila kedysi na Pohnpei vyspelá spoločnosť, ktorá poznala tajomstvo ovládania zvukových vĺn, čo im umožnilo používať levitáciu na prenášanie obrovských kameňov na ich miesto.
Sprievodcovia nám podali prijateľnejšie vysvetlenie — na výstavbu Nan Madolu sa používala pracovná sila mnohých ľudí a jeho dokončenie trvalo celé stáročia. Čadičové stĺpy s najväčšou pravdepodobnosťou dvíhali s použitím hrubej sily do potrebnej polohy po naklonených palmových kmeňoch. Pýtame sa však: „Ako previezli tieto ťažké kamene na Nan Madol?“
Bude táto záhada niekedy vyriešená?
Nikto nemôže presne povedať, ako bol Nan Madol vybudovaný, alebo čo je azda ešte udivujúcejšie, prečo ho jeho obyvatelia opustili. Mnohí tvrdia, že Nan Madol niekto napadol a podrobil si ho. Iní hovoria, že cudzinci priniesli so sebou na Pohnpei chorobu, ktorá zdecimovala jeho obyvateľstvo. Ďalšou teóriou je, že silný tajfún zničil zásoby potravy na ostrove, čo donútilo jeho obyvateľov k evakuácii. Nech je už dôvod akýkoľvek, Nan Madol je opustený už najmenej 200 rokov.
Preto v nás tento staroveký div vyvoláva mnoho otázok a ponúka len málo odpovedí. Keď sa náš čln odrazil od brehu, z mysle nám neschádzala otázka: Vyrieši niekedy niekto záhadu Nan Madolu?
[Poznámka pod čiarou]
^ 4. ods. Pohnpei sa nachádza pri rovníku asi 5000 kilometrov juhozápadne od Havajských ostrovov.
[Mapa na strane 16]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Pohnpei
[Obrázok na strane 16]
Dok a hlavný vchod do pevnosti
[Obrázok na strane 17]
Masívny obvodový múr
[Obrázok na strane 18]
Centrálne umiestnená kamenná pohrebná krypta
[Obrázok na strane 18]
Časť z 80 hektárov umelo vytvorených kanálov
[Prameň ilustrácie]
© 2000 Nik Wheeler