Snahy o bezpečnejšiu oblohu

LEN niekoľko týždňov pred 11. septembrom mal Alex pocit, že už-už prekoná svoj strach z lietania. Keď dopravné lietadlo, v ktorom bol tento 42-ročný vedúci oddelenia pre styk s verejnosťou, štartovalo z Atén do Bostonu, začala sa ho zmocňovať panika — začalo mu búšiť srdce a dlane a čelo sa mu začali potiť.

No vedel, čo má robiť. Terapeut, ktorý sa mu snažil pomôcť prekonať strach z lietania, mu povedal, aby zhlboka dýchal, predstavoval si príjemnú scenériu, pevne zovieral opierky sedadla a štyrikrát za minútu zovretie uvoľnil. Keď Alex cítil, že turbulenciu a hrozné zvuky už ďalej nevydrží, predstavoval si, že je pri pokojnom jazere. „Mal som dojem, že robím značný pokrok,“ povedal Alex.

Milióny cestujúcich majú strach z lietania. V posledných rokoch sa mnohí snažili zbaviť strachu z lietania tak, že začali navštevovať špeciálne kurzy, na ktoré ich často prehovorili rodinní príslušníci, zamestnávatelia či letecké spoločnosti, lebo všetci mali dôvody na to, aby ich dostali do vzduchu. Pre väčšinu cestujúcich boli tieto kurzy prospešné; mnohé kliniky sa pýšili až 90-percentnou mierou úspešnosti.

Ale 11. september všetko zmenil. Alex okamžite odišiel z kurzu, ktorý navštevoval. Na sklamanie svojho zamestnávateľa zrušil tiež plány letieť na stretnutie s potenciálnym významným klientom. „Prekonať strach z lietania v kombinácii so strachom z teroristických útokov  bolo nad moje schopnosti,“ povedal Alex. „Na to ma terapia nepripravila.“

Bezpečnosť pod drobnohľadom

Znepokojení cestujúci poukazujú tiež na to, že únoscom z 11. septembra boli položené zvyčajné otázky, ktoré sa kladú nastupujúcim na palubu lietadla, ako napríklad: „Požiadal vás niekto neznámy, aby ste na tento let so sebou zobrali nejaký predmet? Boli niektoré z vecí, s ktorými cestujete, bez vášho dozoru od času, keď ste si ich zbalili?“ Únoscovia odpovedali nepochybne rovnako, ako odpovedá väčšina ľudí: „Nie!“ Aj niektorí odborníci v oblasti bezpečnosti vnímajú bezproblémové nastúpenie únoscov na palubu lietadiel ako dôkaz nedostatočnej bezpečnosti leteckej dopravy. „Nikto a nič nedokázalo vynútiť zmenu,“ povedal Jim McKenna, bývalý riaditeľ Aliancie bezpečnosti letectva. „Štyri unesené a zničené lietadlá spolu s tisíckami mŕtvych možno postačia na vynútenie takej zmeny.“

V dôsledku týchto smrteľných havárií sa celá sféra bezpečnosti letísk a lietadiel dostala pod drobnohľad. Kenneth M. Mead, generálny inšpektor amerického Ministerstva dopravy, na výsluchu pred komisiou ustanovenou Kongresom vyhlásil: „Napriek jestvujúcim i novým bezpečnostným požiadavkám stále alarmujúco zlyháva bezpečnosť a stále sú tu niektoré... slabé miesta, ktoré sa musia odstrániť.“ Čo sa robí na odstránenie týchto trhlín?

Preverovanie potenciálnych hrozieb bezpečnosti

Istá vyššia dôstojníčka bezpečnostnej služby jednej veľkej americkej leteckej spoločnosti na otázku, či sa obáva lietať, bez váhania odpovedá: „Nie, dôverujem CAPS-u.“ Zmienila sa o systéme Computer Assisted Passenger Screening (Preverovanie cestujúceho pomocou počítača), ktorý zaznamenáva každú letenku predanú aerolíniami, ktoré tento systém využívajú. Systém ukazuje, či bola letenka zakúpená v kancelárii  leteckej spoločnosti, alebo v cestovnej kancelárii, či cez internet. Eviduje aj iné dáta, napríklad či človek cestuje sám, alebo s členmi rodiny, alebo s inými spoločníkmi, spolu s takými detailmi, ako sú akékoľvek známe kriminálne súvislosti alebo prípady nevhodného správania voči aerolíniám, ich personálu alebo majetku.

Pri odbavovaní každého cestujúceho na letisku sa tieto informácie preverujú a dopĺňajú o najnovšie údaje vrátane odpovedí jednotlivca na otázky pri preverovaní. Presné detaily o zhromaždených údajoch a použité metódy spracovania informácií a profilácie zostávajú jedným z najstarostlivejšie chránených tajomstiev leteckej spoločnosti. Na celom svete sa používajú rôzne systémy podobné CAPS-u a niektoré sú priamo prepojené s inými vládnymi a medzinárodnými policajnými agentúrami, ako je napríklad Interpol. Na mnohých európskych letiskách môžu systémy pasovej kontroly evidovať a sledovať záznam o všetkých letoch cestujúceho i jeho presuny z jednej krajiny do druhej.

Táto profilácia je založená na predpoklade, že jednotlivci so zlými úmyslami sú potenciálne väčšou hrozbou než príručná alebo iná batožina. Preto aby sa ešte viac zvýšila bezpečnosť letísk, v súčasnosti sa zvažujú alebo realizujú také možnosti ako použitie rôznych biometrických metód a smart kariet (plastických čipových kariet).

Okrem profilácie cestujúceho ďalšou dôležitou vecou v zaistení bezpečnosti letísk je aj snaha o to, aby sa na palubu lietadla nedostali nebezpečné predmety alebo materiály. Prehliadka pomocou röntgenových prístrojov má však svoje obmedzenia. Pre personál bezpečnostnej služby letiska je náročné udržať si pozornosť dlhý čas, pretože sledovanie hmlistých röntgenových obrazov batožiny, ktorá prechádza pred ich očami, môže byť veľmi nudné. Okrem toho magnetometre robia neustále planý poplach, keď detegujú kľúče od domu, mince alebo pracky na opaskoch.

Prísnejšia legislatíva

Aby sa kompenzovali takéto obmedzenia, vlády zareagovali legislatívou, ktorá sprísňuje bezpečnostné opatrenia na letiskách. V Spojených štátoch sa má do konca roku 2002 zaviesť kontrola, pri ktorej sa do lietadla naloží iba batožina cestujúceho, ktorý nastúpil na palubu lietadla, ďalej kompletná prehliadka vecí v kabíne a preverovanie všetkej skontrolovanej batožiny, či neobsahuje výbušniny. Dvere pilotnej kabíny sú v procese spevňovania a zabezpečovania. Personál aerolínií sa dodatočne školí, ako zvládnuť krízové situácie. Na komerčných letoch boli rozmiestnení ozbrojení vzdušní šerifovia.

Počas týždňov a mesiacov po 11. septembri boli cestujúci na mnohých letiskách po celom svete prehľadávaní a batožina osobne kontrolovaná. V niektorých prípadoch bolo urobené ďalšie manuálne preverovanie cestujúcich a vecí v príručnej batožine. Preventívne opatrenia tohto typu sú už Európanom známe, lebo zažili, ako sa takéto opatrenia vo veľkom zavádzali v 70. rokoch 20. storočia, keď únosy lietadiel dosiahli vrchol. Cestujúcim je teraz zakázané brať  na palubu akékoľvek ostré nástroje. Kontrolou môžu prejsť iba cestujúci s platným palubným lístkom. Mnohí si už zvykli na dlhšie rady na vybavenie a na prítomnosť ozbrojených vojakov v termináloch letiska.

Dôraz kladený na údržbu

Predstavte si túto veľmi dobre známu scénu: Po tom, čo sa cestujúci dostal cez početné kontroly na letisku, objaví sa napokon pred východom k lietadlu a čaká na výzvu hlásateľa aerolínií, aby cestujúci nastúpili na palubu lietadla. „Počuli ste to?“ pýta sa cestujúci v sivom obleku, ktorý stojí vedľa neho. „Let sa z technických príčin odkladá.“ Zagúľa očami a dodáva: „Dúfam, že nás nepošlú bez motora!“

Väčšina cestujúcich si neuvedomuje, že letecké spoločnosti majú prísne a dôkladné systémy prehliadok. Potrebné opravy sa robia na základe starostlivej kontroly technického prevádzkového denníka lietadla. Tieto spoločnosti vyžadujú, aby na lietadlách a motoroch boli vykonávané prísne rozplánované generálne opravy — oveľa častejšie ako v prípade bežného automobilu —, a to aj vtedy, ak lietadlo nemá záznam o žiadnych poruchách.

Vedúci pracovník údržby jednej veľkej leteckej spoločnosti to môže dosvedčiť. „Počas takmer 15 rokov práce v tejto spoločnosti,“ hovorí, „som nikdy nevidel ani si nevšimol pracovníka údržby, ktorý by bezpečnosť nebral veľmi vážne, ani som s nikým takým nehovoril. Napokon, lietadlami, o ktoré sa zamestnanci starajú, cestujú aj ich priatelia a rodiny, takže nechcú zbytočne riskovať.“

Na leteckých technikov a na pracovníkov údržby ťažko dolieha osobná zodpovednosť. Jeden z nich spomína: „Nikdy nezabudnem na večer, keď sme stratili DC-10 v Sioux City v Iowe.  V tom čase som pracoval ako letecký technik a mojou úlohou bolo robiť kontroly a údržbu vnútri chvostovej časti rovnakého typu lietadla. Vtedy sme mali veľmi málo informácií o tom, čo bolo príčinou havárie lietadla. Spomínam si na to, s akým obrovským sústredením som v ten večer pristupoval k svojej práci, uvažujúc: ‚Čo sa tomu lietadlu stalo? Prehliadol azda niekto niečo, čo by som ja teraz mohol objaviť, a tak zabrániť ďalšej takej tragédii? Urobil som všetko presne tak, ako som mal?‘ V ten večer som strávil v chvoste veľa času, všetko prezerajúc a premýšľajúc.“

Leteckí technici neustále dostávajú školenie vo všetkých oblastiach svojej práce, od bežných úloh až po veľmi dôkladnú prehliadku a techniku odstraňovania problémov. Kurzy na školenie posádky sa každý rok aktualizujú, aby sa zaoberali každou možnou situáciou, ktorá by mohla nastať, od tých bežných až po mimoriadne.

Po leteckom nešťastí sa zhromaždené údaje analyzujú a vkladajú do simulátora. Testovací piloti a leteckí inžinieri pilotujú simulátor, aby zistili, aké riešenia by v budúcnosti pomohli posádke lepšie zvládnuť podobné problémy. Potom sa pre posádky pripraví školiaci program, ktorý také problémy rieši, takže môžu dostať konkrétnu inštruktáž. Takéto skúmanie tiež vedie k úpravám na lietadle  a k zmenám v návrhu komponentov s nádejou, že sa dá z takých porúch poučiť, a môžu sa tak zminimalizovať.

Jeden pracovník údržby hovorí: „Všetkým nám hovoria, že ‚bezpečnosť nie je vecou náhody — musí sa naplánovať‘.“

Opäť vo vzduchu

Po štvormesačnom moratóriu lietania, ktoré si Alex dal, sa rozhodol, že je tu čas, aby sa so svojou fóbiou vyrovnal. Zdalo sa, že prítomnosť policajtov a príslušníkov Národnej gardy na medzinárodnom letisku Logan International Airport v Bostone ho už neznepokojuje. Dlhé rady na vybavenie a osobná prehliadka jeho batožiny ho vôbec nevyviedli z miery.

Pre Alexa to boli pri jeho snahe o bezpečnejšiu oblohu pozitívne znaky. Ešte stále sa uňho prejavuje slabé potenie a slabé búšenie srdca. No ako si Alex odkladá do skrinky nad sedadlom príručnú batožinu, ktorá prešla dôkladnou prehliadkou, hovorí: „Teraz sa cítim oveľa lepšie.“

[Rámček/obrázok na strane 5]

Fakty o lietaní

Podľa odhadov má strach z lietania každý piaty cestujúci. No nie všetci títo ľudia majú pocit, že lietanie nie je bezpečné. Ich strach má často pôvod v iných fóbiách, napríklad v strachu z výšok alebo z preplnených priestorov.

[Tabuľka na strane 8]

AKÁ JE PRAVDEPODOBNOSŤ SMRTEĽNEJ NEHODY?

Pravdepodobnosť Pravdepodobnosť

smrteľnej smrteľnej nehody

nehody za rok v priebehu

je 1 ku: života je 1 ku:

Dopravná nehoda 6 212 81

Vražda 15 104 197

Nehoda spôsobená

strojovým zariadením 265 000 3 500

Havária lietadla 390 000 5 100

Utopenie vo vani 802 000 10 500

Jedovaté zvieratá a rastliny 4,2 milióna 55 900

Zasiahnutie bleskom 4,3 milióna 56 000

[Prameň]

Zdroj: National Safety Council

[Obrázok na strane 6]

Zvýšená bezpečnosť letiska

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Joel Page

[Obrázok na strane 7]

Profilácia a osobná kontrola cestujúceho

[Obrázok na strane 7]

Dôkladnejšia údržba

[Obrázok na strane 8]

Piloti sú veľmi dobre vyškolenými profesionálmi