Pozorujeme svet

Opice spisovateľky?

Niektorí evolucionisti tvrdili, že keby množstvo opíc udieralo do klávesníc mnohých písacích strojov, nakoniec by napísali všetky Shakespearove diela. Výskumníci z Plymouthskej univerzity v Anglicku teda dali šiestim opiciam na mesiac jeden počítač. Opice „nevytvorili ani jediné slovo,“ uvádzajú noviny The New York Times. Týchto šesť opíc v paigntonskej zoologickej záhrade na juhozápade Anglicka „vyprodukovalo len päť strán textu“, v ktorom sa nachádzalo najmä množstvo písmen s. Na konci dokumentu opice „napísali“ niekoľko písmen j, a, l a m. Opice používali klávesnicu aj ako spoločnú toaletu.

 Ohrozené danausy

Dňa 13. januára 2002 sa mexickými horami, kde na boroviciach a jedliach zimovali danausy sťahovavé, prehnala búrka. Po nej výrazne klesla teplota vzduchu a následkom vlhka a chladu zahynulo odhadom 500 miliónov týchto motýľov, ktoré pod stromami vytvorili hromady až do výšky takmer jedného metra. „V jednom hroznom dni uhynulo 70 až 80 percent danausov, ktoré sa každú jar vracajú do východnej oblasti Spojených štátov,“ uvádza sa v medzinárodnom vydaní novín The Miami Herald. A teraz hrozí ďalšie nebezpečenstvo. Napriek tomu, že mexická vláda zriadila v biotope danausa rezerváciu, túto oblasť narušuje ilegálna ťažba dreva. Narušených je asi 44 percent územia rezervácie. A tak hoci tieto vytrvalé stvorenia prežijú asi 4000-kilometrovú migráciu, iba čas ukáže, či budú schopné prežiť aj postupnú stratu zimovísk.

Boj farmárov o prežitie

Podľa jednej správy takzvaná „zelená revolúcia, ktorá vo väčšine sveta zvýšila produkciu fariem, vyšla draho: milióny afrických farmárov, ktorí sú najchudobnejší na svete, sa stali ešte chudobnejšími,“ uvádza sa v časopise New Scientist. Ako je to možné? Od konca 50. rokov 20. storočia sa začali používať vysoko výnosné odrody pšenice a ryže, aby sa zabránilo predpokladanému hladu, ktorý by údajne mohla spôsobiť celosvetová populačná explózia. Hojná úroda, ktorú prinášali tieto vysoko výnosné odrody, spôsobila pokles cien obilia. „Farmárom, ktorí si mohli dovoliť zasiať tieto nové odrody, sa nižšie ceny vykompenzovali vyššími výnosmi, no tí, ktorí si [tieto nové odrody] nemohli dovoliť, boli stratoví,“ uvádza sa v New Scientist. Okrem toho novým odrodám obilia sa v Afrike nedarilo, lebo boli vyšľachtené na pestovanie v Ázii a Latinskej Amerike.

Pozor, ospalí vodiči!

„Únava a ospalosť vodičov je v našej spoločnosti rozšírený a závažný problém,“ uvádza sa v štúdii uverejnenej v časopise Medical Journal of Australia. Podľa výskumníkov „štúdie ukazujú, že ospalosť vodičov je príčinou viac ako 20 percent dopravných nehôd“. V štúdii uverejnenej v tomto časopise sa uvádza: „Najčastejšie k nehodám následkom mikrospánku dochádza vtedy, ak vodič jazdí sám v noci alebo v čase skorej popoludňajšej ‚siesty‘, a to pomerne veľkou rýchlosťou. Tak ako je to pri iných príčinách dopravných nehôd, aj nehody následkom mikrospánku dosť často spôsobujú muži do 30 rokov.“ Riziko mikrospánku za volantom hrozí hlavne ľuďom, ktorí trpia poruchou spánku známou ako obštrukčné spánkové apnoe. Časopis uvádza, že tento syndróm postihuje „asi 25 percent mužov v strednom veku“. Ľudia trpiaci spánkovým apnoe si ani nemusia uvedomovať, aké vysoké riziko mikrospánku im hrozí pri šoférovaní.

Topiace sa ľadovce

V čase, keď úroveň vody v rezervoároch v celom Pandžábe v Indii klesla následkom oneskorovania sa monzúnových dažďov, voda v priehrade Bhakra na rieke Sutlej dosiahla v porovnaní s predošlým rokom takmer dvojnásobnú výšku hladiny. Ako je to možné? Hlavný prítok rieky Sutlej prechádza cez oblasť, v ktorej sa nachádza 89 ľadovcov, uvádza časopis Down to Earth. „Oneskorovanie monzúnov vedie k rýchlejšiemu zmenšovaniu ľadovcov. Keďže niet oblakov, slnečné lúče sa na ľadovce opierajú s väčšou intenzitou. To spolu s veľmi vysokými teplotami vedie k [ich] rýchlemu roztápaniu,“ vysvetľuje odborník na ľadovce Sajed Ikbal Hasnaín z Univerzity Džavaharlála Néhrúa. Odborníci sa obávajú, že toto roztápanie môže viesť k tomu, že v ľadovcových plesách prudko stúpne hladina vody. Okrem toho zmenšovanie ľadovcov bude znamenať menšie zásoby vody v budúcnosti, čo negatívne ovplyvní výrobu energie a poľnohospodárstvo.

Túžba dobre vyzerať

V austrálskom štáte Nový Južný Wales je „každý rok diagnostikovaných 2850 nových prípadov rakoviny kože a 340 ľudí na rakovinu kože zomiera,“ uvádzajú noviny The Sydney Morning Herald. Zo štúdie, ktorú uskutočnila Viktoriánska liga proti rakovine, vyplýva, že v snahe dobre vyzerať sa opaľuje až štvrtina austrálskej populácie — čo je o 10 percent viac ľudí ako pred tromi rokmi. Noviny pokračujú: „Znepokojujúcim zistením výskumníkov je, že vyše 60 percent tínedžerov sa usilovalo opáliť sa a tretina hovorila, že sa tak cítia zdravší.“ V supermarketoch stúpol za posledný rok odbyt opaľovacích krémov o 18 percent, zatiaľ čo odbyt ochranných prípravkov proti slnečnému žiareniu nestúpol. Dr. Robin Marks z Australázijskej dermatologickej spoločnosti poznamenáva, že niektorí ľudia si myslia, že ak sa opália postupne, nie je to nebezpečné. No v prípade „rakoviny kože je podľa odborníkov veľmi mylné myslieť si, že akékoľvek slnenie vrátane mierneho opaľovania sa bez toho, aby ste sa spálili, je bezpečné,“ píše sa v novinách. Dr. Marks upozorňuje: „Keď pokožka zhnedne, je to, ako keď sa spraví mozoľ — ukazuje to, že niečo nie je v poriadku.“

Japončina v kríze

Japonsko zaplavujú cudzie slová, čo spôsobuje, že zvlášť starší Japonci majú zmätok vo svojom rodnom jazyku, píše sa v novinách The Japan Times. Cudzojazyčné výrazy, najmä anglické slová, teraz tvoria až 10 percent obsahu niektorých slovníkov. „[Japončina] sa stáva nezrozumiteľnou,“ smutne konštatuje jedna 60-ročná žena. „Niekedy mám pocit, že by som potrebovala tlmočníka, aby som rozumela svojmu vlastnému jazyku.“ Mladí ľudia, politici, médiá a ľudia z oblasti športu, módy a elektrotechnického priemyslu pohotovo preberajú cudzie slová, ktoré „vyvolávajú dojem novoty a vzrušenia“. No tieto prebraté slová sa píšu v katakane — v písme, ktoré slúži najmä na prepis cudzích slov. Tieto výrazy preto „zostanú ‚cudzími slovami‘ pravdepodobne celé roky,“ uvádza sa v novinách. Podľa novín The New York Times niektorých Japoncov „rozčuľuje skutočnosť, že v súčasnej japončine sú niekedy celé vety zložené zo slov cudzieho pôvodu a len občas je v nich použité japonské sloveso či častica“. Jedným zo spoločenských následkov je stále sa rozširujúca komunikačná priepasť v niektorých rodinách.