Očarenie ohňostrojom

ČI UŽ ide o otvorenie olympijských hier, alebo o nejaké miestne slávnosti, ľudia si oslavy bez ohňostroja ani nevedia predstaviť. V Spojených štátoch sa týmito svetelnými efektmi pripomína Deň nezávislosti, vo Francúzsku Deň dobytia Bastily a v posledný deň roka ohňostroje osvetľujú oblohu na celom svete takmer nad každým veľkomestom.

Kde má nadšenie pre ohňostroje svoje začiatky? A ako ľudia prišli na to, ako vytvoriť také očarujúce predstavenie?

Orientálna tradícia

Väčšina historikov sa zhoduje na tom, že ohňostroj vynašli Číňania niekedy v desiatom storočí nášho letopočtu, keď chemici v Oriente zistili, že zmiešaním liadku (dusičnanu sodného) so sírou a drevným uhlím vzniká výbušná zmes. Do Európy túto výbušnú zmes priniesli európski moreplavci, možno Marco Polo, alebo arabskí obchodníci, a tak sa od 14. storočia tešia z pôsobivých ohňostrojov aj Európania.

Ale prášok, ktorý bolo možné zmeniť na krásny ohňostroj, zmenil aj smer európskych dejín. Vojaci túto látku, ktorá sa stala známou ako strelný prach, začali používať na vystreľovanie olovených gúľ, na borenie hradných múrov a na zvrhávanie politickej moci. Encyclopædia Britannica uvádza: „Počas európskeho stredoveku sa spolu s výbušninami používanými na vojenské účely šírili smerom na západ aj ohňostroje a v Európe bol odborník na vojenské výbušniny nútený usporadúvať aj pyrotechnické oslavy víťazstva a mieru.“

Zdá sa, že Číňania si v tom čase ničivú silu strelného prachu veľmi nevšímali. V 16. storočí Matteo Ricci, taliansky jezuitský misionár pôsobiaci v Číne, napísal: „Číňania nie sú odborníkmi v používaní pušiek a diel a len zriedka ich používajú na vojenské účely. Liadok však používajú v ohromných množstvách na vytváranie ohňostroja pri verejných hrách a rôznych oslavách. Takéto predstavenia sú medzi Číňanmi nesmierne obľúbené... Vo vytváraní ohňostroja sú mimoriadne zruční.“

Tajomstvá svetelných efektov

Prví výrobcovia ohňostrojov nepochybne potrebovali pri vytváraní rôznych svetelných efektov zručnosť a odvahu. Zistili, že veľké granule strelného prachu horia relatívne pomaly, zatiaľ čo jemné zrnká prachu vybuchujú rýchlo. Rakety vyrábali tak, že jeden koniec dlhej bambusovej palice alebo papierovej trubice pevne uzavreli a naplnili ju strelným prachom. Keď veľké granule strelného prachu v spodnej časti trubice zapálili, rýchlo sa rozpínajúce plyny vytláčané z trubice otvoreným koncom vymrštili raketu k oblohe. (Tento základný princíp sa dodnes využíva pri vysielaní astronautov do vesmíru.) Ak všetko išlo dobre, vrchná časť rakety naplnená jemným strelným prachom vybuchla v najvyššom bode svojej dráhy.

Počas stáročí sa spôsob vytvárania ohňostroja zmenil len málo. No niektoré veci sa postupne vylepšili. Orientálci pôvodne vedeli vytvoriť len biele a zlatožlté svetelné efekty. Taliani prišli na to, ako pridať ďalšie farby.  Začiatkom 19. storočia zistili, že keď pridajú do strelného prachu chlorečnan draselný, pri výbuchu je teplota dosť vysoká na to, aby sa kovy zmenili na plyny a zafarbili výsledný plameň. Dnes sa na vytvorenie červenej farby používa ako prímes stroncianit. Jasnobiely plameň sa dosahuje pridaním titánu, hliníka a horčíka, modrý pridaním zlúčenín medi, zelený pridaním dusičnanov bária a žltý pridaním šťaveľanu sodného.

Počítače dodali ohňostrojom ďalší rozmer. Namiesto ručného zapaľovania rakiet technici môžu výbuchy dokonale načasovať tak, že naprogramujú počítač, aby ich zapaľoval elektronicky v rytme hudby.

Ohňostroj a náboženstvo

Ako poznamenal jezuitský misionár Ricci, ohňostroj býval neodlučiteľnou súčasťou čínskych náboženských osláv. Podľa časopisu Popular Mechanics „Číňania vymysleli [ohňostroj] na zaháňanie démonov pri novoročných a iných oslavách“. Howard V. Harper vo svojej knihe Days and Customs of All Faiths (Významné dni a zvyky všetkých náboženstiev) uvádza: „Od najstarších pohanských čias ľudia pri svojich významných náboženských oslavách nosili pochodne a robili vatry. Čo by mohlo byť prirodzenejšie než pridať k týmto oslavám pôsobivo sfarbené lietajúce svetlá ohňostroja?“

Krátko po tom, čo ohňostroj prebrali aj takzvaní kresťania, výrobcovia ohňostroja už mali aj svoju svätú patrónku. The Columbia Encyclopedia uvádza: „Hovorí sa, že otec [svätej Barbory] dal svoju dcéru zavrieť do veže a neskôr ju zabil za to, že sa stala kresťankou. Zasiahol ho blesk a pre túto analógiu sa svätá Barbora stala patrónkou výrobcov a používateľov strelných zbraní a výbušnín.“

Na výdavky sa nehľadí

Zdá sa, že pri náboženských, ako aj pri svetských oslavách verejnosť dychtí po stále väčších a krajších ohňostrojoch. Pri opise jedného čínskeho ohňostroja v 16. storočí Ricci napísal: „Keď som bol v Nanjingu, bol som svedkom pyrotechnického predstavenia na oslavu prvého mesiaca v roku, čo je ich najväčší sviatok. Pri tejto príležitosti spotrebovali podľa mojich výpočtov toľko strelného prachu, koľko by vystačilo na vedenie dosť veľkej vojny počas niekoľkých rokov.“ O výdavkoch na toto predstavenie sa vyjadril: „Keď ide o ohňostroj, zdá sa, že nikto nedbá na výdavky.“

Odvtedy uplynuli stáročia, ale takmer nič sa v tomto nezmenilo. V roku 2000 len pri jednej oslave, ktorú usporiadali na prístavnom moste v Sydney, bolo na pobavenie milióna alebo aj viac divákov zhromaždených v prístave použitých 20 ton výbušnín. V tom istom roku v Spojených štátoch sa na ohňostroje použilo okolo 70 miliónov kilogramov výbušnín, čo stálo 625 miliónov dolárov. Je jasné, že ľudí mnohých kultúr ohňostroj stále očaruje, a aj dnes sa dá povedať: „Keď ide o ohňostroj, zdá sa, že nikto nedbá na výdavky.“

 [Celostránkový obrázok na strane 23]