Veľké vedecké tajomstvo odhalené

PREHRAŤ

Veľké vedecké tajomstvo odhalené

KEĎ potápači v roku 1901 skúmali vrak lode neďaleko gréckeho ostrova Antikýthira, našli poklad. Ukázalo sa, že vrak bol pôvodne staroveká rímska obchodná loď, ktorá okrem iných vecí prevážala mramorové a bronzové sochy a strieborné mince z Pergamonu. Mince umožnili odborníkom odhadnúť, že loď, ktorá mala pravdepodobne namierené do Ríma, sa potopila medzi rokmi 85 až 60 pred n. l.

Nálezy sa od svojho objavu uchovávali v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. Výskumníci sa do tohto múzea začali hrnúť v roku 2005, ale to, čo pritiahlo ich pozornosť, neboli sochy ani mince. Ich záujem sa sústreďoval na zariadenie z bronzu, ktoré bolo pôvodne uložené v drevenej skrinke veľkosti škatule na topánky. Tento prístroj známy ako „mechanizmus z ostrova Antikýthira“ podkopáva predstavy o vedeckých výdobytkoch raných civilizácií. Nález bol nazvaný „najdômyselnejším známym mechanizmom starovekého sveta“.

Čo je to za nález? A prečo je taký dôležitý?

Záhadný predmet

Keď skrinku vytiahli z vody, mechanizmus bol veľmi skorodovaný a pokrytý sedimentmi. Po takmer 2 000 rokoch sa celá skrinka podobala zelenkavému kameňu. Tento záhadný predmet spočiatku nevyvolal veľký rozruch, pretože všetci sa sústreďovali na nájdené sochy.

Keď v roku 1902 tento artefakt skúmal jeden grécky archeológ, mechanizmus sa nachádzal v niekoľkých častiach. Obsahoval ozubené kolieska rôznej veľkosti s veľmi presne vypracovanými trojuholníkovými zubami. Zariadenie vyzeralo ako hodiny, ale výskumníci sa domnievali, že hodinový mechanizmus sa začal vo veľkej miere používať iba pred 700 rokmi, a preto sa im nezdalo pravdepodobné, že ide o hodiny.

Jeden článok o mechanizme z ostrova Antikýthira vysvetľuje, že „historici sa všeobecne zhodujú na tom, že [Gréci pred 2 000 rokmi] nepoznali presné ozubené kolesá z kovu, ktoré by vytvárali zložené ‚súkolesie‘, schopné prenášať pohyb z jedného hnacieho hriadeľa na druhý“. No zariadenie údajne mohlo byť druhom astrolábu, ktorý sa kedysi bežne používal na určovanie zemepisnej šírky podľa postavenia nebeských telies.

Mnohí však namietali, že ozubené kolieska sú jednoducho príliš zložité na predmet starý 2 000 rokov. A tak prišli k záveru, že nemohol pôvodne patriť k starému vraku. Jeden vedec však prišiel s úvahou, že zariadenie mohlo byť slávnym Archimedovým planetáriom, ktoré v prvom storočí pred n. l. opísal Cicero. Bol to mechanický model, schopný v extrémne zmenšenom meradle napodobňovať pohyby Slnka, Mesiaca a piatich planét viditeľných voľným okom. Keďže na podporu tohto názoru neexistovali žiadne jasné dôkazy, prevládla teória, že ide o astroláb.

Preskúmaný dôkladnejšie

V roku 1958 prístroj skúmal Derek de Solla Price, ktorý pôvodne študoval fyziku, no neskôr sa stal profesorom dejín. Profesor Price dospel k názoru, že na prístroji sa dali vypočítať minulé i budúce astronomické javy, napríklad spln mesiaca. Zistil, že nápisy na ciferníku uvádzali kalendárne údaje — dni, mesiace a znamenia zvieratníka. Predpokladal, že ciferník niekedy musel mať rotujúce ručičky, ktoré poukazovali na postavenie nebeských telies v rôznom čase.

Profesor Price usúdil, že najväčšie ozubené koliesko znázorňovalo pohyb Slnka a jedno jeho otočenie zodpovedalo jednému solárnemu roku. Ak ďalšie koliesko, prepojené s prvým, predstavovalo pohyb Mesiaca, potom by pomer zubov na týchto dvoch kolieskach mal odrážať poznatky starovekých Grékov o obežnej dráhe Mesiaca.

V roku 1971 profesor Price preskúmal prístroj röntgenom. Výsledky potvrdili jeho teórie. Zariadenie bolo zložitým astronomickým počítacím strojom. Profesor Price vyhotovil nákres toho, ako mal mechanizmus pracovať, a svoje poznatky zverejnil v roku 1974. Napísal: „Nikde inde sa nezachovalo niečo také ako tento prístroj... Z toho, čo vieme o vede a technike v období helenizmu, by sme mohli usudzovať, že taký prístroj jednoducho nemohol existovať.“ V tom čase si práca profesora Pricea nezískala uznanie, ktoré si zaslúžila. Niektorí vedci však v jeho výskume pokračovali.

Nové poznatky

V roku 2005 tím výskumníkov spomenutých v úvode preskúmal prístroj moderným počítačovým tomografom a získal trojrozmerné röntgenové snímky s vysokým rozlíšením. Tieto štúdie poskytli nové poznatky o tom, ako prístroj pracoval. Keď používateľ otočil gombíkom, najmenej 30 vzájomne poprepájaných ozubených koliesok aktivovalo tri ciferníky na prednej a zadnej strane prístroja. To umožnilo predpovedať astronomické cykly, vrátane zatmení, vo vzťahu k štvorročnému cyklu olympijských a iných celogréckych hier. Od týchto hier sa zvyčajne odvíjala chronológia.

Prečo boli tie informácie také dôležité? Je na to niekoľko dôvodov. Astronómia bola pre ľudí v staroveku dôležitá, lebo Slnko a Mesiac boli základom pre kalendáre, ktoré roľníkom napovedali, kedy majú siať. Námorníci využívali hviezdy pri navigácii. S astronómiou bola úzko spätá celá grécka spoločnosť. A existuje aj ďalší dôvod, prečo informácie tohto druhu boli cenené.

„Pre starovekých Babylončanov boli predpovede zatmení veľmi dôležité, pretože zatmenie sa považovalo za zlé znamenie,“ píše Martin Allen z tímu na výskum mechanizmu z Antikýthiry. „Pravdaže, mechanizmus mohol byť považovaný za politický nástroj, umožňujúci vládnucim autoritám ovládať svojich poddaných. Dokonca sa uvádza, že jeden dôvod, prečo vieme tak málo o týchto mechanizmoch, je ten, že boli predmetom vojenského či politického tajomstva.“

Už to, čo sme sa zatiaľ o mechanizme z Antikýthiry dozvedeli, je dôkazom, že staroveká grécka astronómia a matematika, väčšinou vychádzajúce z dávnych poznatkov Babylončanov, boli oveľa vyspelejšie, než by sme si vedeli predstaviť. Časopis Nature to vyjadruje takto: „Staroveký mechanizmus z Antikýthiry nespochybňuje len naše predpoklady o vývoji techniky počas histórie — dáva nám nový pohľad do samotnej histórie.“

[Rámček na strane 26]

KTO HO SKONŠTRUOVAL?

Mechanizmus z Antikýthiry nemohol byť jediným zariadením svojho druhu. „Nejestvujú žiadne známky o akejkoľvek chybe,“ píše Martin Allen. „Všetky mechanické prvky majú svoj účel. Na mechanizme nie sú žiadne prebytočné dierky alebo kusy kovu, ktoré by nasvedčovali, že výrobca ho zdokonaľoval pri samotnej výrobe. To vedie k záveru, že už predtým musel zostrojiť viacero prístrojov.“ Kto ho teda zostrojil? A čo sa stalo s ďalšími kópiami?

Pri poslednom výskume mechanizmu sa podarilo rozlúštiť názvy mesiacov na ciferníku, ktorý predpovedal zatmenia. Názvy majú korintský pôvod. To vedie výskumníkov k predpokladu, že zariadenie bolo vyrobené a používalo sa v rámci konkrétnej kultúry. Vedecký časopis Nature uvádza: „Korintské kolónie v severozápadnom Grécku alebo v Syrakúzach na Sicílii prichádzajú do úvahy najviac — a tá druhá lokalita nás privádza k Archimedovi.“

Prečo sa žiadne podobné nástroje nezachovali? „Bronz je hodnotná a veľmi dobre recyklovateľná komodita,“ píše Allen. „Preto sú bronzové nálezy zo staroveku pozoruhodne vzácne. V skutočnosti sa mnohé z významných historických bronzových nálezov našli pod vodou, kam sa nemohli dostať tí, ktorí by ich mohli použiť na ďalšie spracovanie.“ Jeden výskumník povedal: „Máme len tento [exemplár], pretože nebol dostupný zberačom šrotu.“

[Nákres/obrázky na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Rekonštrukcia mechanizmu z Antikýthiry

1. Predný ciferník ukazoval lunárne fázy a postavenie Slnka a Mesiaca. Ukazoval tiež deň a mesiac podľa solárneho kalendára a pohyb Slnka (a viditeľných planét) vo vzťahu ku konšteláciám zvieratníka

2. Horný zadný ciferník ukazoval vzťah medzi lunárnymi mesiacmi, solárnymi rokmi a termínmi celogréckych hier

3. Spodný zadný ciferník predpovedal zatmenia slnka a mesiaca

[Obrázky]

Predná strana

Zadná strana

[Prameň ilustrácií]

[Obrázok na strane 26]

Ako zrejme vyzeral zadný vonkajší plášť

[Prameň ilustrácie]

[Prameň ilustrácií na strane 24]

PREBUĎTE SA!