Hepatitída B — tichý zabijak

„Mal som 27 rokov, práve som sa oženil a vyzeral som zdravý — aj som sa tak cítil. Mal som stresujúcu prácu a popritom som si plnil mnoho úloh v zbore Jehovových svedkov. Vôbec som netušil, že hepatitída B mi začala postupne ničiť pečeň.“ ​(Dukk Jun)

PEČEŇ čistí krv od jedovatých látok a plní prinajmenšom 500 ďalších dôležitých úloh. Preto hepatitída, teda zápal pečene, môže človeku zničiť zdravie. Spôsobuje ju napríklad nadmerná konzumácia alkoholu a pôsobenie toxínov. Väčšinou sú však príčinou vírusy. Vedci už poznajú päť typov týchto vírusov a sú presvedčení, že existujú ešte aspoň tri ďalšie. (Pozri  rámček „O aký typ hepatitídy ide?“.)

Len jeden z nich, vírus hepatitídy B (označovaný VHB alebo aj HBV), pripraví o život 600 000 ľudí ročne, čo je približne toľko, koľ ko umrie na maláriu. Vírusom hepatitídy B boli už nakazené viac než dve miliardy ľudí, čiže takmer tretina ľudstva, a väčšina sa z toho za niekoľko mesiacov dostala. U 350 miliónov sa však choroba stala chronickou. Po celý svoj život sú infekční, a to aj vtedy, ak sa u nich neprejavujú symptómy. *

Ak sa včas nasadí vhodná liečba chronickej hepatitídy B, dá sa niekedy predísť vážnemu poškodeniu pečene. No väčšina ľudí nevie, že je infikovaná, pretože tento vírus sa dá zistiť iba špeciálnym krvným testom. Bežné pečeňové testy nemusia nič odhaliť. A tak môže byť VHB tichým zabijakom, ktorý znenazdania zaútočí. Stáva sa, že symptómy sa neobjavia ani desiatky rokov po nakazení. Za ten čas sa môže rozvinúť cirhóza, prípadne rakovina pečene. Tieto choroby pripravia o život každého štvrtého nosiča VHB.

„Ako som ju dostal?“

„Prvé symptómy sa u mňa prejavili v tridsiatke,“ hovorí Dukk Jun. „Mal som hnačky, a tak som šiel k lekárovi západnej medicíny. Ten však liečil iba symptómy. Potom som navštívil lekára tradičnej ázijskej medicíny a on mi dal lieky na žalúdok a črevá. Ani jeden neskúmal, či nemám hepatitídu. Keďže hnačky neustupovali, šiel som opäť k lekárovi západnej medicíny. * Jemne mi poklepal po pravej strane brucha, čo ma zabolelo. Krvné testy potvrdili jeho podozrenie, že som nosičom vírusu hepatitídy B. Bol som zhrozený! Veď mi nikdy nebola podaná transfúzia ani som nežil promiskuitne.“

Keď sa Dukk Jun dozvedel, že má hepatitídu B, jeho manželke, rodičom a súrodencom boli urobené krvné testy. Zistilo sa, že všetci mali v krvi protilátky proti VHB. V ich prípade však imunitný systém vírus zlikvidoval. Nakazil sa Dukk Jun od nich? Alebo sa všetci nakazili z toho istého zdroja? To sa nedá  presne povedať. Asi v 35 percentách prípadov nie je príčina jasná. Isté však je, že hepatitída B nie je dedičná a prakticky nikdy sa nedá získať pri bežnom kontakte či pri spoločnom jedle. Šíri sa však tým, že krv alebo iné telesné tekutiny, ako je ejakulát, pošvový sekrét alebo sliny, sa z nakazeného človeka dostanú cez poškodenú kožu či sliznicu do krvného obehu iného človeka.

Dodnes je častým zdrojom nákazy transfúzia infikovanej krvi, a to najmä v krajinách, kde neexistujú testy na VHB, prípadne sa robia len zriedka. Vírus hepatitídy B je 100-krát infekčnejší než vírus HIV, ktorý spôsobuje AIDS. Na prenos stačí aj malé množstvo nakazenej krvi, ktoré môže zostať napríklad na žiletke. Zaschnuté stopy krvi môžu byť infekčné aj vyše týždňa. *

Chorý potrebuje pochopenie

„Keď sa v mojej firme dozvedeli, že mám hepatitídu B, dali mi malú kanceláriu, kde som s väčšinou kolegov neprichádzal do kontaktu,“ spomína si Dukk Jun. Takýto prístup nie je nezvyčajný a vyplýva z toho, že niektorí ľudia nechápu, ako sa vírus šíri. Aj ľudia, ktorí sú v iných oblastiach rozhľadení, si môžu hepatitídu B zamieňať s hepatitídou A, ktorá je veľmi nákazlivá, ale až tak neohrozuje život. A keďže sa VHB môže šíriť pohlavným stykom, niekedy to na mravne čistých ľudí, ktorí ňou trpia, vrhá tieň podozrenia.

Nepochopenie a podozrievanie môže viesť k vážnym problémom. Napríklad veľakrát sa stáva, že nosiči VHB sú bez ohľadu na vek zbytočne vylúčení zo spoločnosti. Susedia im nedovolia hrať sa so svojimi deťmi, školy ich nechcú prijať a firmy ich radšej nezamestnajú. A keďže sa ľudia boja takejto diskriminácie, radšej sa nedajú testovať na VHB, prípadne druhých neoboznámia, že sú infikovaní. Niektorí dokonca radšej riskujú svoje zdravie či zdravie príbuzných, než aby druhých informovali o svojom stave. A tak sa tento tichý zabijak môže odovzdávať z generácie na generáciu.

Dôležitosť odpočinku

„Lekár mi síce nariadil úplný odpočinok, ale po dvoch mesiacoch som sa vrátil do práce,“ rozpráva Dukk Jun. „Krvné testy a CT nepotvrdili cirhózu, a tak som si myslel, že je všetko v poriadku.“ O tri roky Dukk Juna jeho firma poslala do veľkého mesta, čo preňho znamenalo väčší stres. Keďže musel platiť účty a starať sa o rodinu, pracoval rovnakým tempom ďalej.

 Za niekoľko mesiacov sa Dukk Junovi prudko zvýšila hladina vírusu v krvi a začal sa cítiť vyčerpaný. „Musel som odísť zo zamestnania,“ hovorí. „Teraz ľutujem, že som toľko pracoval. Keby som bol spomalil skôr, nemusel som tak ochorieť a ešte viac si poškodiť pečeň.“ Ale poučil sa. Odvtedy už nepracoval toľko ako predtým a znížil výdavky. Spolupracovala pri tom celá rodina a jeho manželka si našla nenáročnú prácu, aby trochu prispela na úhradu výdavkov.

Život s hepatitídou B

Dukk Junov stav sa stabilizoval, ale pečeň čoraz viac bránila prietoku krvi, čím sa mu zvyšoval tlak. Po 11 rokoch mu praskla cieva v pažeráku a z hrdla sa mu začala valiť krv, a tak musel ísť na týždeň do nemocnice. O štyri roky sa uňho prejavila duševná zmätenosť. V mozgu sa mu totiž začal hromadiť amoniak, keďže ho už pečeň nedokázala úplne odfiltrovať. Ale vďaka liečbe, ktorú mu nasadili lekári, sa tento stav za niekoľko dní upravil.

Dukk Jun má momentálne 54 rokov. Keď sa mu stav zhorší, nemôže s tým veľa urobiť. Liečba antivirotikami nedokáže vírus úplne odstrániť a môže mať vážne vedľajšie účinky. Poslednou možnosťou je transplantácia pečene, no čakateľov na transplantáciu je viac ako darcov. „Moja choroba je ako tikajúca časovaná bomba,“ hovorí. „Ale nemá zmysel strachovať sa, čo bude. Žijem, mám kde spať a mám dobrú rodinu. A táto choroba je aj na niečo dobrá. Mám viac času na svojich blízkych a na štúdium Biblie. Preto sa až tak nebojím predčasnej smrti a teším sa na život bez chorôb.“ *

Aj vďaka tomu, že Dukk Jun má pozitívny postoj, je jeho rodina šťastná. Dnes on, jeho manželka a tri deti venujú veľa času tomu, že pomáhajú druhým spoznať Bibliu.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 13]

Včasnou lekárskou pomocou sa dá predísť väčším škodám

[Zvýraznený text na strane 14]

Mnohí sa zo strachu pred diskrimináciou nedávajú testovať na VHB, prípadne o svojej chorobe druhým nepovedia

[Rámček na stranách 12, 13]

 O AKÝ TYP HEPATITÍDY IDE?

Dnes je známych päť vírusov, ktoré spôsobujú hepatitídu, a predpokladá sa, že existujú aj ďalšie. Tri najbežnejšie sú označené ako A, B a C. Všetky druhy hepatitídy sa môžu prejavovať ako chrípka a niekedy ich sprevádza žltačka. Mnoho ľudí, zvlášť deti, nemá žiadne symptómy. Pri hepatitíde B a C sa symptómy môžu objaviť, až keď je pečeň vážne poškodená.

VÍRUS HEPATITÍDY A (VHA)

VHA sa nachádza vo výkaloch infikovaného človeka. Môže prežívať v slanej i sladkej vode, ako aj v kockách ľadu. Človek sa môže nakaziť VHA,

● ak zje neuvarené morské plody, ktoré boli vo vode znečistenej ľudskými výlučkami, prípadne ak vypije alebo inak požije kontaminovanú vodu;

● ak je v blízkom kontakte s infikovaným človekom alebo ak s ním je a pije zo spoločného riadu, či používa ten istý príbor;

● ak si dobre neumyje ruky po použití toalety a prebaľovaní infikovaného dieťaťa či pred tým, ako ide chystať jedlo.

VHA spôsobuje akútnu, no zvyčajne nie chronickú chorobu. Telo sa takmer vždy zbaví vírusu v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Okrem odpočinku a úpravy jedálneho lístka neexistuje nejaká štandardná liečba. Chorý by sa mal vyhýbať alkoholu a liekom, ktoré zaťažujú pečeň, napríklad acetaminofénu (paracetamolu), až kým lekár nepotvrdí, že sa pečeň úplne zregenerovala. Človek, ktorý už mal hepatitídu A, ju pravdepodobne nedostane znovu, ale môže ochorieť na iné typy hepatitídy. Dá sa jej predísť očkovaním.

VÍRUS HEPATITÍDY B (VHB)

VHB sa nachádza v krvi, ejakuláte a pošvovom sekréte nakazeného človeka. Šíri sa, keď sa tieto telesné tekutiny dostanú do tela niekoho, kto nemá proti nemu vytvorenú imunitu. Vírus sa prenáša

● pri pôrode (z infikovanej matky na novorodenca);

● nesprávne sterilizovanými lekárskymi a zubárskymi nástrojmi, ako aj nástrojmi, ktorými sa robí tetovanie či piercing;

● spoločnými injekčnými ihlami, žiletkami, pilníkmi alebo manikúrovými nožničkami, zubnými kefkami a ďalšími vecami, ktorými sa môže cez poškodenú pokožku dostať do tela čo i len malé množstvo krvi;

● pohlavným stykom.

Odborníci sú presvedčení, že vírus sa nešíri kašľaním, podávaním rúk, objímaním, bozkávaním na líce, dojčením ani jedením a pitím zo spoločného riadu či používaním spoločného príboru vrátane paličiek, ani ho neprenáša hmyz. Väčšina dospelých sa z akútnej hepatitídy B vylieči a získa proti nej imunitu. U malých detí je vysoké riziko, že choroba prejde do chronického štádia. Neliečená chronická hepatitída B môže spôsobiť zlyhanie pečene a smrť. Pred hepatitídou B sa dá chrániť očkovaním.

VÍRUS HEPATITÍDY C (VHC)

VHC sa prenáša zväčša rovnako ako VHB, no najčastejšie pri používaní kontaminovaných ihiel. Proti hepatitíde C neexistuje vakcína. *

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 14]

AKO SA VYMANIŤ Z BLUDNÉHO KRUHU

Hoci hepatitídou B trpia ľudia na celom svete, asi 78 percent ľudí s chronickou formou tejto choroby žije v Ázii a na tichomorských ostrovoch. Na väčšine tohto územia je nosičom každý desiaty človek. Prevažná časť ľudí sa nakazila od matky pri narodení, prípadne v detstve, keď sa dostali do kontaktu s infikovanou krvou iných detí. Vymaniť sa z tohto bludného kruhu pomáha účinná vakcína pre novorodencov a ľudí, ktorí sú ohrození. * Na miestach, kde sa zaviedlo očkovanie, počet nakazených prudko klesol.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Dukk Jun s manželkou a troma deťmi

[Prameň ilustrácie na strane 12]

© Sebastian Kaulitzki/​Alamy