BOŽIE posolstvo pre ľudstvo sa nachádza v Biblii a je to dobré posolstvo. Preto Ježiš Kristus venoval svoj život tomu, aby oznamoval „dobré posolstvo o Božom kráľovstve“. (Lukáš 4:43) Toto Kráľovstvo je podľa Biblie Božia vláda, ktorá zvrhne utláčajúce ľudské vlády, zabezpečí mier a odstráni všetky príčiny ľudského utrpenia. (Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10) To je naozaj dobré posolstvo!

Takéto dobré posolstvo je nepochybne hodné toho, aby bolo oznamované v čo najväčšom rozsahu. No po Ježišovej poprave zostala na zemi iba hŕstka jeho nasledovníkov. Zanikne jeho posolstvo s ním? Biblia predpovedala presný opak. Preskúmajme teraz tieto tri predpovede: (1) dobré posolstvo sa rozšíri po celej zemi, (2) pretrvá, hoci sa stretne s prudkým odporom, a (3) vznikne napodobenina kresťanstva a falošní kresťania zvedú mnohých.

Proroctvá:

„Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ (Marek 13:10) „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ (Skutky 1:8)

Splnenie: Krátko po tom, ako Ježiš v roku 33 n. l. zomrel, jeho učeníci naplnili Jeruzalem posolstvom o Kráľovstve. Oznamovali ho v Judei a neďalekej Samárii a v priebehu 15 rokov boli kresťanskí misionári vysielaní do ďalších častí Rímskej ríše. V roku 61 n. l. už bolo možné povedať, že dobré posolstvo sa zvestuje v mnohých vzdialených častiach zeme.

 Čo hovorí história:

• Mimobiblické zdroje z druhého storočia potvrdzujú, že kresťanstvo sa vo svojej pôvodnej podobe šírilo veľmi rýchlo. Rímsky historik Suetonius sa zmieňuje o tom, že kresťania boli v Ríme dobre známi už v roku 49 n. l. Okolo roku 112 n. l. Plínius Mladší, miestodržiteľ Bitýnie (dnešné Turecko), napísal cisárovi Trajánovi list, v ktorom označil kresťanstvo za „nákazu“, ktorá sa „rozšírila nielen v slobodných mestách, ale aj v dedinách a na farmách“. Istý historik na základe viacerých dôkazov došiel k záveru: „Za menej ako sto rokov po ére apoštolov bolo možné nájsť miesta kresťanského uctievania v najdôležitejších mestách ríše.“
• Profesor Henry Chadwick v knihe The Early Church (Raná cirkev) uvádza: „Rozmach cirkvi vyzeral ako mimoriadny sled nepravdepodobných udalostí. Nikto nečakal, že by k niečomu takému nepravdepodobnému mohlo dôjsť.“

Proroctvo:

„Budú vás vydávať miestnym súdom a budete pre mňa bití v synagógach a budete stáť pred miestodržiteľmi a kráľmi, im na svedectvo.“ (Marek 13:9)

Splnenie: Kresťanov prenasledovali Židia i Rimania. Boli zatýkaní, väznení, bití a popravovaní.

Čo hovorí história:

• V spisoch židovského historika Josepha Flavia z prvého storočia je zmienka o poprave Ježišovho brata Jakuba, ktorú vykonali židovskí náboženskí vodcovia. V Biblii sa spomína Gamaliel, vážený člen židovského najvyššieho súdu, ktorý nabádal sudcov, aby s Ježišovými učeníkmi zaobchádzali mierne. (Skutky 5:34–39) Odborné diela dosvedčujú, že Gamaliel existoval, a uvádzajú o ňom, že pristupoval k druhým nezaujato.
• Historici hovoria, že počnúc cisárom Nerom v roku 64 n. l., roznecovali rímski cisári prenasledovanie kresťanov. V korešpondencii medzi cisárom Trajánom a Plíniom Mladším sa spomínajú tresty pre kresťanov, ktorí sa nevzdali svojej viery.
• „Prenasledovanie ani zďaleka neprinútilo cirkev stiahnuť sa do podzemia, práve naopak,“ píše profesor Chadwick. Ako kresťania unikali pred nebezpečenstvom, šírili posolstvo na nových územiach. (Skutky 8:1) Vytrvávali, a to často napriek tomu, že sa im rodina a priatelia otočili chrbtom. To je pozoruhodné, lebo Ježišovi nasledovníci boli „nevzdelaní a obyčajní“ a nemali žiadny politický vplyv. (Skutky 4:13) Historici sa zhodujú v tom, že „medzi majiteľmi malých obchodov a remeselníkmi... sa evanjelium šírilo najľahšie“.

Pri pohľade späť sa učenci čudujú, ako mohla taká bezvýznamná skupina šíriť kresťanstvo tak rýchlo napriek takému prudkému odporu. Tieto nepravdepodobné udalosti však Ježiš predpovedal skôr, ako sa stali. Písma tiež predpovedali, že zvestovateľská činnosť bude prerušená.

Proroctvá:

„Vniknú medzi vás utláčajúci vlci a nebudú nežne zaobchádzať so stádom.  A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ (Skutky 20:29, 30) „Medzi vami budú falošní učitelia. Práve tí budú nenápadne zavádzať zhubné sekty... a pre nich sa bude hovoriť rúhavo o ceste pravdy.“ (2. Petra 2:1, 2)

Splnenie: Kresťanský zbor skazili drsní, zradní a ctižiadostiví jednotlivci.

Čo hovorí história:

• Najmä po smrti Ježišových priamych nasledovníkov začali pravé kresťanstvo zatláčať do úzadia vplyvní muži, ktorí povstali zvnútra zboru a ktorí poškvrnili kresťanské učenie gréckou filozofiou. Čoskoro sa vytvorila trieda duchovenstva a začala získavať výhody, ktoré patrili politickým vládcom. Historici uvádzajú, že keď sa „kresťanstvo“ stalo rímskym štátnym náboženstvom, po zbore z prvého storočia nezostalo ani stopy.
• V priebehu stáročí táto poškvrnená forma kresťanstva nadobudla neslávnu povesť svojím násilím a chamtivosťou. Duchovní kresťanstva sa nesprávali ako nasledovníci Ježiša, naopak, prenasledovali tých, ktorí napodobňovali Ježišov spôsob zvestovania, a tých, ktorí sa snažili vydávať Biblie v jazyku obyčajných ľudí.

Počas stáročí, keď malo falošné kresťanstvo v rukách veľkú moc, sa zdalo, že šírenie dobrého posolstva je potlačené. No Ježiš sa zmienil o tom, že dobré posolstvo sa začne znova oznamovať v posledných dňoch. Toto obdobie prirovnal k žatve, počas ktorej budú falošní kresťania, ktorých označil za burinu, oddelení od pravých kresťanov pripodobnených k pšenici. (Matúš 13:24–30, 36–43) V tom čase sa malo proroctvo o zvestovaní dobrého posolstva splniť v najväčšom rozsahu. (Matúš 24:14) V ďalšom dieli tejto série sa zameriame na toto strhujúce proroctvo.