OKNO DO MINULOSTI
Platón
Platón (asi 427 – 347 pred n. l.) bol pohanský grécky filozof. Narodil sa v Aténach v aristokratickej rodine a dostal vzdelanie, ktoré zvyčajne dostávali deti zámožných Grékov. Veľký vplyv naňho mal slávny filozof Sokrates a stúpenci filozofa a matematika Pytagora.
KEĎ sa Platón vrátil z ciest po Stredomorí a prestal sa angažovať v politike v Syrakúzach, gréckom meste na Sicílii, založil v Aténach školu, ktorú nazval Akadémia. Táto škola sa často označuje za prvú európsku univerzitu. Sústredil sa v nej výskum v oblasti matematiky a filozofie.
PREČO BY VÁS TIETO INFORMÁCIE MALI ZAUJÍMAŤ?
Platónove názory zásadne ovplyvnili náboženské presvedčenie miliónov ľudí vrátane tých, ktorí sa označujú za kresťanov, pričom mnohí z nich sa mylne domnievajú, že ich presvedčenie sa zakladá na Biblii. Najznámejší z Platónových názorov je ten, že ľudia majú nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť tela.
„Nesmrteľnosť duše patrí k obľúbeným Platónovým témam.“ (Body and Soul in Ancient Philosophy)
Platón sa veľmi zaujímal o život po smrti. V knihe Body and Soul in Ancient Philosophy (Telo a duša v starovekej filozofii) sa píše, že „nesmrteľnosť duše patrí k obľúbeným Platónovým témam“. Tento filozof bol pevne presvedčený, že „duša prežíva svoje súčasné vtelenie, aby dostala buď patričnú odmenu, alebo patričný trest“ v posmrtnom živote, v závislosti od toho, ako človek žil, kým bol na zemi. *
AKO SA PLATÓNOVE NÁZORY ROZŠÍRILI?
Platónova Akadémia mala v priebehu deviatich storočí svojej existencie, od roku 387 pred n. l. do roku 529 n. l., veľký vplyv. V krajinách pod nadvládou Grécka a Ríma sa platónske myslenie stalo veľmi populárnym. Osvojil si ho napríklad židovský filozof Filón Alexandrijský i mnohí vodcovia vtedajšieho kresťanstva. Tak sa rôzne pohanské filozofické predstavy vrátane nesmrteľnosti duše vkradli aj do učenia judaizmu a kresťanstva.
„Celá kresťanská teológia je prinajmenšom do istej miery ovplyvnená vtedajšou gréckou filozofiou, zvlášť platonizmom,“ uvádza sa v diele The Anchor Bible Dictionary. Podľa tohto diela „niektorí kresťanskí myslitelia... si zaslúžia označenie kresťanskí platonici“. Porovnajte si nasledujúce citáty.
Čo hovoril Platón: „[Pri smrti] to, čo tvorí samotnú podstatu každého z nás a čo nazývame nesmrteľnou dušou, odchádza do prítomnosti ďalších bohov, kde... musí skladať účty. Dobrí môžu ten čas očakávať bez obáv, zlí s nesmiernou hrôzou.“ (Platón, Zákony, Dvanásta kniha)
Čo sa píše v Biblii: Výraz duša sa vzťahuje na samotnú osobu alebo na jej život. Dušami sú aj zvieratá. Pri smrti duša prestáva existovať. * Pouvažujte o týchto textoch:
- „Prvý človek Adam sa stal živou dušou.“ (1. Korinťanom 15:45)
- „Boh povedal ďalej: ‚Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera.‘“ (1. Mojžišova 1:24)
- „Nech moja duša zomrie.“ (4. Mojžišova 23:10)
- „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ (Ezechiel 18:4)
Je zjavné, že Biblia neučí, že duša prežíva smrť tela. Preto si položte otázku: ‚Sú moje náboženské názory založené na Biblii alebo na Platónovej filozofii?‘
^ 7. ods. Platón síce spopularizoval myšlienku nesmrteľnej duše, no nebol jej pôvodcom. V rozličných podobách sa objavovala dávno pred ním v pohanských náboženstvách vrátane egyptského a babylonského.
^ 12. ods. Biblia učí, že mŕtvi sú v stave podobnom hlbokému spánku a čakajú na vzkriesenie. (Kazateľ 9:5; Ján 11:11–14; Skutky 24:15) Naproti tomu údajné nesmrteľné duše nemôžu zomrieť, a teda nepotrebujú vzkriesenie.