KEĎ Harriet v roku 2006 zomrela, mala asi 175 rokov. Samozrejme, Harriet nebola človek. Bola to korytnačka slonia, ktorá žila v jednej austrálskej zoo. V porovnaní s nami žila veľmi dlho. Ale v porovnaní s inými organizmami nebol jej vek ničím výnimočný. Zvážte sami:

• Podľa fínskych vedcov môže perlorodka riečna žiť aj 200 rokov.

• Lastúrnik arktika islandská sa bežne dožíva viac ako 100 rokov a našli sa aj jedince, ktoré žili viac ako 400 rokov.

• Niektoré stromy ako borovica ostitá, sekvojovec mamutí a určité druhy cyprusov a smrekov žijú tisíce rokov.

No človek, všeobecne považovaný za korunu tvorstva, sa dožije prinajlepšom 80 či 90 rokov. A to aj napriek tomu, že sa niekedy všemožne snažíme svoj život predĺžiť!

Čo myslíte, je tých zhruba osem desaťročí všetko, čo môžeme čakať? Alebo môžeme žiť oveľa dlhšie? Mnohí ľudia vkladajú svoje nádeje do vedy a medicíny.

Veda je veľkým prínosom v oblasti zdravia a medicíny. „Na infekčné choroby alebo na komplikácie pri pôrode zomiera [v Spojených  štátoch] menej ľudí než v minulosti,“ uviedol časopis Scientific American. „Od roku 1960 úmrtnosť dojčiat klesla o 75 percent.“ No pokiaľ ide o predĺženie života, veda nie je až taká úspešná. V inom čísle časopisu Scientific American sa písalo: „Aj po desaťročiach výskumu ostáva proces starnutia do značnej miery záhadou.“ No „z istých faktov sa zdá, že k starnutiu dochádza, keď prestávajú fungovať genetické programy riadiace vývoj“. Ďalej sa písalo: „Ak je starnutie v prvom rade genetický proces, teoreticky by sa mu malo dať jedného dňa vyhnúť.“

Niektorí vedci v snahe odhaliť základné príčiny starnutia i chorôb spojených s pribúdajúcim vekom skúmajú najnovšie poznatky z oblasti genetiky zvanej epigenetika. Čo to je?

Živé bunky obsahujú genetické informácie, ktoré sú potrebné na tvorbu nových buniek. Veľká časť týchto informácií je obsiahnutá v genóme, teda vo všetkých génoch v DNA bunky. Nedávno však vedci nahliadli do inej sféry. Zamerali sa na výskum mechanizmov v bunke nazývaných epigenóm, čo doslova znamená „nad genómom“. Epigenetika skúma túto úžasnú skupinu mechanizmov a ich chemické reakcie.

Molekuly, z ktorých epigenóm pozostáva, sa vôbec nepodobajú na DNA. Zatiaľ čo DNA pripomína skrútený rebrík alebo dvojitú špirálu, epigenóm je súbor chemických značiek (tagov), ktoré sa viažu na DNA. Akú úlohu zohráva epigenóm? Tak ako dirigent vedie orchester, epigenóm riadi spôsob, akým budú genetické informácie z DNA využité. Uvedené molekulové značky zapínajú a vypínajú gény podľa potreby konkrétnej bunky, ako aj podľa vplyvov prostredia vrátane stravy, hladiny stresu a toxínov. Nedávne objavy týkajúce sa epigenómu spôsobili v biologických vedách prevrat, keďže sa zistilo, že epigenetika súvisí s istými chorobami a dokonca so starnutím.

„[Epigenetika] môže za rôzne choroby od schizofrénie po reumatoidnú artritídu a od rakoviny po chronickú bolesť,“ uvádza Nessa Careyová, výskumníčka v oblasti epigenetiky. A „určite zohráva úlohu pri starnutí“. Výskum v oblasti epigenetiky teda môže viesť k objaveniu účinnej liečby. Dalo by sa ňou zlepšovať zdravie, bojovať proti chorobám, ako je rakovina, a tým predlžovať život. No momentálne sa ešte na obzore nečrtajú nijaké prevratné objavy. „Zatiaľ sa [v boji proti starnutiu] nič nemení. Stále platí: jesť veľa zeleniny a mať dostatok pohybu,“ hovorí Nessa Careyová.

Prečo je pre ľudí také ťažké predĺžiť si život? A prečo vlastne túžime žiť večne? Britské noviny The Times položili takúto otázku: „Prečo sú ľudia na celom svete posadnutí myšlienkou, ako uniknúť smrti, či už prostredníctvom nesmrteľnosti, vzkriesenia, posmrtného života, alebo reinkarnácie?“ Ako uvidíme, odpoveď na túto otázku nás privedie k samotnej príčine starnutia.

Nad touto otázkou si ľudia lámu hlavu už tisícky rokov. Existuje vôbec nejaká logická, uspokojujúca odpoveď, ktorá by brala do úvahy naše telesné dispozície  i našu prirodzenú túžbu po večnom živote? Milióny ľudí by bez váhania odpovedali, že áno. Prečo? Lebo tie najuspokojujúcejšie odpovede o ľudskej podstate našli v Biblii.

Biblia od samého začiatku jasne hovorí, že hoci ľudia majú s inými tvormi niečo spoločné, líšia sa od nich svojou podstatou. Napríklad v 1. Mojžišovej 1:27 čítame, že Boh stvoril ľudí na svoj obraz. Čo to znamená? To, že nám dal schopnosť prejavovať lásku, zmysel pre spravodlivosť a múdrosť. A Boh ako Ten, ktorý žije večne, vložil do ľudí aj túžbu po večnom živote. „Večnosť im dal do sŕdc,“ čítame v Kazateľovi 3:11. (Evanjelický preklad)

Dôkazom, že ľudia mali pôvodne žiť oveľa dlhšie, než je to teraz, sú schopnosti mozgu, najmä jeho potenciál učiť sa. V diele The Encyclopedia of the Brain and Brain Disorders sa píše, že kapacita mozgu, pokiaľ ide o dlhodobú pamäť, „je v podstate neobmedzená“. Načo máme takúto kapacitu, ak nemá byť využitá? Z toho všetkého sa teda zračí Boží pôvodný zámer s ľuďmi. Ale prečo potom starneme, trpíme a zomierame?

Prvý muž a žena boli dokonalí a mali slobodnú vôľu. Žiaľ, túto slobodnú vôľu zneužili a vzbúrili sa proti svojmu Tvorcovi. * (1. Mojžišova 2:16, 17; 3:6–11) To, že neposlúchli, teda zhrešili, v nich vyvolalo ťaživý pocit viny a hanby. Viedlo to tiež k tomu, že začali chradnúť a pomaly, ale iste spieť k smrti. „Osteň pôsobiaci smrť je hriech,“ píše sa v 1. Korinťanom 15:56.

Všetci potomkovia Adama a Evy zdedili nedokonalosť a sklon hrešiť, čiže konať to, čo je nesprávne. V Rimanom 5:12 čítame: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“

Čo môžeme z toho všetkého usúdiť? To, že tajomstvo večného života sa nikdy nepodarí rozlúštiť v nejakom laboratóriu. Iba Boh môže zvrátiť škody, ktoré napáchal hriech. Ale urobí to? Biblia jednoznačne hovorí, že áno!

Boh už podnikol jeden zásadný krok na odstránenie hriechu a smrti. Poslal Ježiša Krista, aby za nás položil svoj život. V akom zmysle nám môže Ježišova smrť pomôcť? Ježiš sa narodil ako dokonalý a „nedopustil sa žiadneho hriechu“. (1. Petra 2:22) Preto mal nárok na večný dokonalý život ako človek. Ako tento dokonalý život využil? Ochotne sa ho vzdal, aby zaplatil za naše hriechy. Ježiš tak dal svoj život „ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Onedlho bude hodnota tohto výkupného plne uplatnená v náš prospech. Čo to môže znamenať pre vás osobne? Pouvažujte o týchto biblických veršoch:

• „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16)

• „Navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí.“ (Izaiáš 25:8)

• „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ (1. Korinťanom 15:26)

• „Boží stan je s ľudstvom... A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude.“ (Zjavenie 21:3, 4)

Ako dlho môžete žiť? Biblia jasne odpovedá: Ľudia môžu žiť večne. Táto nádej sa naplní, keď Boh odstráni zo zeme všetku skazenosť. (Žalm 37:28, 29) Práve na túto vzácnu nádej myslel Ježiš, keď mužovi, ktorý bol s ním popravený, povedal: „Budeš so mnou v raji.“ (Lukáš 23:43)

Áno, túžba ľudí po večnom živote je opodstatnená i prirodzená. Boh nás tak vytvoril! A túto túžbu aj uspokojí. (Žalm 145:16) Ale i my musíme pre to niečo urobiť — napríklad budovať si vieru v Boha. V Hebrejom 11:6 sa píše: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ Takáto viera nemá nič spoločné s ľahkovernosťou. Je to rozumové presvedčenie založené na presnom poznaní Biblie. (Hebrejom 11:1) Ak by ste chceli získať takúto vieru, neváhajte osloviť Jehovových svedkov vo svojom okolí alebo navštívte našu webovú stránku www.mt1130.com/sk.