Čo vo vás roznietilo záujem o vedu?

Už v detstve ma fascinovala príroda. Vyrastala som v malebnej švajčiarskej dedinke Richterswil pri Zürišskom jazere. Rodičia a starší súrodenci ma brávali na prechádzky po okolí a rozprávali mi o živočíchoch a rastlinách, ktoré sme po ceste videli.

Prečo ste sa rozhodli študovať ortopedickú chirurgiu?

Môj otec istý čas pracoval v operačnej sále v miestnej nemocnici a pomáhal pripravovať pacientov na operáciu. To, čo pri operáciách videl, naňho tak zapôsobilo, že o chirurgii oduševnene rozprával. Jeho nadšenie bolo nákazlivé, a preto som sa neskôr rozhodla stať chirurgičkou. Na ortopedickú chirurgiu som sa špecializovala preto, lebo sa mi páči technická stránka tejto práce. Ortopedický chirurg musí myslieť tak trochu ako konštruktér, keď chce napraviť kosti, svaly a šľachy, ktoré nám umožňujú pohyb.

A predovšetkým ma teší, keď vidím, ako sa zlepšuje zdravotný stav mojich pacientov. Veľmi rada pracujem s ľuďmi.

Prečo ste pochybovali o Božej existencii?

Pochybnosti ma začali trápiť už ako dievča. Bolo to hlavne z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo som si všimla, že niektorí ľudia, ktorí vyučovali náboženstvo, žili nemorálne. To ma veľmi trápilo. A po druhé, niektorí moji učitelia biológie boli presvedčení evolucionisti, a tak som túto teóriu prijala aj ja, zvlášť keď som prišla na univerzitu.

Prečo ste prijali evolúciu?

Verila som svojim profesorom. Okrem toho som si myslela,  že to, že niektoré druhy živočíchov majú podobnú stavbu tela, svedčí o spoločnom predkovi a podporuje myšlienku, že vďaka genetickým mutáciám vznikajú nové druhy.

Neskôr ste svoj názor zmenili. Prečo?

Jeden známy ma raz pozval na zhromaždenie Jehovových svedkov. Príjemne ma prekvapila priateľská atmosféra v zbore a poučné prednášky. O nejaký čas ma navštívila jedna milá pani zo zboru. Opýtala som sa jej: „Ako si môžem byť istá, že Biblia má pravdu?“

Ukázala mi v Biblii proroctvá o mnohých udalostiach, ktoré sú typické pre našu dobu. Jedným z nich je Ježišovo proroctvo, že posledné dni súčasného systému sa budú vyznačovať medzinárodnými vojnami, veľkými zemetraseniami, rozsiahlymi morovými nákazami a nedostatkom potravín. * Ukázala mi tiež proroctvá o spoločenskom úpadku a o rozmachu chamtivosti a iných zlých vecí, čoho sme dnes vo veľkej miere svedkami. * Zakrátko som už dychtivo študovala Bibliu a uvedomila som si, že jej predpovede sa vždy plnia. Začala som tiež prehodnocovať svoj názor na pôvod života.

Pomohol vám pri tomto prehodnocovaní aj lekársky výskum?

Áno. Keď som začala študovať Bibliu, venovala som sa výskumu, ktorý sa týkal operácií kolenného kĺbu. Koncom 60. rokov 20. storočia začali vedci lepšie rozumieť zložitým mechanizmom v kolene. Zistili, že koleno sa neotáča iba pozdĺž jednej osi tak ako pánt, ale že v ňom nastáva aj valivý a kĺzavý pohyb. Je to vynikajúca kombinácia, lebo umožňuje kolenu väčší rozsah pohybov. Vďaka tomu môžeme chodiť, tancovať, korčuľovať sa či vykonávať množstvo iných činností.

Výskumníci sa už asi 40 rokov snažia zostrojiť umelé koleno. No ľudské koleno je také zložité, že je ťažké ho napodobniť. Okrem toho umelé náhrady nie sú také trvácne. Aj keď sú k dispozícii kvalitnejšie materiály, výrobky z nich vydržia prinajlepšom 20 rokov. Naše koleno však pozostáva zo živých buniek, ktoré sa stále obnovujú. Podľa mňa je ľudské koleno dôkazom Božej múdrosti, nie neriadených procesov evolúcie.

A čo mutácie a podobnosť v stavbe tela niektorých druhov?

Táto podobnosť svedčí o tom, že majú jedného Tvorcu. Okrem toho mutácie nemenia podstatu živých organizmov, takže by sa zmenili na vyšší druh. Naopak, mutácie zväčša poškodzujú gény. Samozrejme, môže sa stať, že nejaká náhodná udalosť prinesie úžitok. Napríklad keď vlak narazí do mosta a ten sa zrúti, do mesta sa nedostane nepriateľská armáda. Ale táto náhodná udalosť mesto nevylepší. Podobne ani mutácie nevylepšia organizmus. A nikdy pri nich nevznikne niečo také úchvatné, ako je ľudské koleno — nehovoriac o ostatných častiach nášho tela.

Prečo ste sa stali Jehovovou svedkyňou?

Keď som začala žiť podľa biblických zásad, výrazne to zlepšilo môj život. Okrem toho som sa v roku 2003 zúčastnila medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov. Videla som tam úžasnú jednotu. Dokonca aj delegáti, ktorí sa nikdy predtým nestretli, sa k sebe správali ako členovia rodiny. Na vlastné oči som videla ich skutočnú lásku. Aj ja som chcela patriť medzi nich a cítiť to rovnako.