NARODIL som sa v meste Szerencs a vyrastal som v dedine Tiszaladány na severovýchode Maďarska. V júni 1991 sme sa s kamarátmi vybrali kúpať na nové miesto na rieke Tisa. Myslel som si, že voda je dosť hlboká, a tak som do nej skočil. Bola to obrovská chyba! Zlomil som si tri krčné stavce a poškodil miechu. Jeden z kamarátov si všimol, že sa nehýbem, opatrne ma zodvihol a odniesol na breh.

Keďže som bol pri vedomí, uvedomoval som si, že sa stalo niečo vážne. Niekto zavolal záchranku a potom ma helikoptérou odviezli do nemocnice, kde mi lekári operatívne stabilizovali chrbticu. Po čase ma previezli na rehabilitácie do Budapešti. Tri mesiace som ležal na chrbte. Dokázal som hýbať len hlavou — od pliec nadol som zostal ochrnutý. Mal som len 20 rokov a bol som úplne závislý od pomoci druhých ľudí. Bol som zúfalý a chcel som zomrieť.

Po prepustení z nemocnice dostali rodičia školenie, aby sa o mňa vedeli postarať. Ale bolo to pre nich veľmi náročné — tak fyzicky, ako aj emocionálne. Asi po roku som začal trpieť depresiami. Dostal som odbornú pomoc a to mi pomohlo, aby som sa na svoju situáciu pozeral inak.

Začal som tiež hlbšie uvažovať o živote. Má život nejaký zmysel? Prečo toto nešťastie postihlo práve mňa? Odpovede som hľadal v časopisoch a knihách. Skúšal som tiež čítať si Bibliu, no nerozumel som jej, a preto som ju vrátil na policu. Rozprával som sa aj s kňazom, ale to, čo mi povedal, ma neuspokojilo.

Na jar roku 1994 navštívili dvaja Jehovovi svedkovia môjho otca a on im povedal, aby sa porozprávali so mnou. Hovorili mi o Božom predsavzatí zmeniť zem na raj a odstrániť choroby a utrpenie. Hoci to znelo všetko veľmi dobre, nezdalo sa mi to reálne. Vzal som si však od nich dve pomôcky na štúdium Biblie. Keď som si ich prečítal, títo svedkovia mi ponúkli, že budú so mnou študovať Bibliu, a ja som súhlasil. Povzbudili ma tiež k tomu, aby som sa modlil.

 Počas našich rozhovorov som dostal odpovede na všetky moje otázky priamo z Biblie. Presvedčil som sa tiež, že Boh sa o mňa naozaj zaujíma. Po dvoch rokoch štúdia Biblie som bol 13. septembra 1997 doma vo vani pokrstený. Bol to jeden z mojich najšťastnejších dní v živote.

V roku 2007 som sa natrvalo presťahoval do domova pre telesne postihnutých v Budapešti. Tu mám veľa príležitostí rozprávať druhým o nádherných veciach, ktoré som sa naučil z Biblie. A motorový invalidný vozík, ktorý ovládam bradou, mi umožňuje za pekného počasia rozprávať sa aj s ľuďmi vonku.

Vďaka štedrej finančnej pomoci mojej rodiny a zboru som si mohol zaobstarať laptop, ktorý ovládam pohybom hlavy. Tento prístroj mi umožňuje telefonovať cez internet ľuďom, ktorých nezastihli členovia nášho zboru doma, alebo im písať listy. Tým, že pomáham druhým, si veľmi zlepšujem komunikačné schopnosti a nemyslím na svoje problémy.

Môžem navštevovať aj kresťanské zhromaždenia v sále Kráľovstva. Po príchode do sály ma dvaja spolukresťania opatrne vynesú aj s vozíkom o poschodie vyššie, do miestnosti, v ktorej máme zhromaždenia. Keď chcem na zhromaždení podať komentár, brat, ktorý sedí vedľa, zdvihne ruku za mňa a počas môjho komentára mi pridrží Bibliu alebo biblickú publikáciu.

Neustále mám bolesti a takmer vo všetkom som odkázaný na pomoc druhých ľudí. Preto ma niekedy premôžu negatívne pocity. No útechu nachádzam v priateľstve s Bohom Jehovom, lebo viem, že je vždy pripravený vypočuť si ma, keď mu vylievam srdce. Silu získavam aj prostredníctvom denného čítania Biblie a duchovných bratov a sestier. Vďaka ich priateľstvu, citovej podpore a modlitbám si dokážem udržať duševnú i citovú rovnováhu.

Jehova mi poskytol útechu práve vtedy, keď som ju najviac potreboval. Dal mi aj nádej, že raz sa v novom svete budem tešiť z dokonalého zdravia. Už sa neviem dočkať dňa, keď budem „chodiť, skákať a chváliť Boha“ za jeho mimoriadnu lásku a láskavosť. (Skutky 3:6–9)