KEĎ pred viac ako 500 rokmi španielski moreplavci po prvýkrát navštívili túto oblasť, nazvali ju Costa Rica (bohaté pobrežie). Mysleli si, že tam nájdu veľké náleziská zlata — no ich očakávanie sa nenaplnilo. Kostarika dnes nie je známa ako nálezisko vzácnych kovov, ale ako jedna z krajín s najväčšou biodiverzitou na zemi.

Kostaričania sú známi ako Ticos, pretože zo slov často vytvárajú zdrobneniny príponou „-ico“. Napríklad namiesto „un momento“ ​(moment) hovorievajú „un momentico“ ​(momentík). V bežnej reči tiež často hovoria „¡pura vida!“ ​(číry život!), aby vyjadrili svoju vďačnosť, súhlas alebo vo význame „ahoj“, či „dovidenia“.

K jedným z najobľúbenejších jedál Kostaričanov patrí gallo pinto, čo doslovne znamená „fľakatý kohút“. Táto špecialita pozostáva z ryže a fazule, ktoré sa varia najskôr oddelene a potom spolu s koreninami. Gallo pinto sa môže podávať na raňajky, na obed  aj na večeru. Tradičným nápojom v Kostarike je café chorreado, ktoré sa pripravuje tak, že sa káva v látkovom filtri, upevnenom zvyčajne na drevenom stojane, zaleje horúcou vodou.

V Kostarike je asi 450 zborov Jehovových svedkov. Ich zhromaždenia prebiehajú v desiatich jazykoch, vrátane kostarického posunkového jazyka a dvoch domorodých jazykov — bribri a cabécar.