MONGOLSKÚ RÍŠU založil v 12. storočí nebojácny dobyvateľ Džingischán. Dnešné Mongolsko je vnútrozemský štát medzi Ruskom a Čínou, ktorý zaberá len nepatrnú časť pôvodného územia tejto ríše a patrí k najredšie osídleným krajinám sveta.

Mongolskú krajinu tvoria rozľahlé trávnaté stepi, vlniace sa lúky, vysoké vrchy, rieky a potoky. Na juhu sa rozprestiera púšť Gobi známa náleziskami zachovalých pozostatkov dinosaurov. Keďže priemerná nadmorská výška v Mongolsku je 1 580 metrov, miestni obyvatelia túto krajinu nazývajú „krajina modrej oblohy“. Toto označenie je veľmi priliehavé, pretože v Mongolsku je viac ako 250 slnečných dní v roku.

Podnebie v Mongolsku je charakteristické extrémnymi teplotami. V lete sa teploty vyšplhajú až na 40 stupňov Celzia, zatiaľ čo v zime klesajú na mínus 40 stupňov Celzia. Takmer tretinu obyvateľov Mongolska tvoria kočovníci. Ich bežný deň sa začína  v skorých ranných hodinách, lebo vtedy muži i ženy doja kozy, kravy, ťavy i kobyly. Strava Mongolov pozostáva hlavne z mliečnych výrobkov a mäsa, najobľúbenejšia je baranina.

Mongoli sú veľmi pohostinní. Jurty, okrúhle stany, v ktorých bývajú, nezamykajú, aby mohol ktokoľvek vojsť, oddýchnuť si a ponúknuť sa z pripravených dobrôt. Hosťom často ponúkajú teplý mliečny čaj s trochou soli.

V Mongolsku má dnes silné zastúpenie buddhizmus. A hoci veľa ľudí sa nehlási k žiadnemu náboženstvu, našli by ste tu aj stúpencov šamanizmu, islamu a kresťanstva. V tejto krajine je tiež viac ako 350 Jehovových svedkov, ktorí z Biblie vyučujú vyše 770 ľudí.