„Manželia majú milovať svoje manželky ako vlastné telo. Kto miluje svoju manželku, miluje seba. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí ho a starostlivo opatruje.“ (EFEZANOM 5:28, 29)

Manžel je hlavou rodiny. (Efezanom 5:23) Dobrý manžel je láskavý a nie je panovačný. Cení si svoju manželku a stará sa o ňu po hmotnej a emocionálnej stránke. Snaží sa, aby bola šťastná, a netrvá na tom, aby bolo všetko podľa neho. (Filipanom 2:4) Hovorí jej o tom, čo prežíva a čo ho trápi, a pozorne počúva, keď mu niečo hovorí ona. Nerozčuľuje sa na ňu a ani ju nezraňuje, či už fyzicky, alebo citovo. (Kolosanom 3:19)

„Manželka nech si hlboko ctí svojho manžela.“ (EFEZANOM 5:33)

Keď si manželka váži svojho manžela a podporuje ho, v rodine vládne pokoj. A keď manžel urobí nejakú chybu, nevyčíta mu to a ani ho nezhadzuje, ale ďalej sa snaží byť láskavá a milá. (1. Petra 3:4) Keď sa s ním chce porozprávať o nejakom probléme, vie zvoliť ten správny čas a hovorí s ním úctivo. (Kazateľ 3:7)

„Muž... bude lipnúť k svojej manželke a stanú sa jedným telom.“ (1. MOJŽIŠOVA 2:24)

Keď muž a žena uzavrú manželstvo, vytvorí sa medzi nimi veľmi blízky vzťah. No aby tento vzťah zostal pevný, musia pre to obaja niečo robiť. Mali by sa často úprimné rozprávať a nezabúdať na drobné prejavy pozornosti. Mali by si tiež byť navzájom verní. Nevera je veľmi zraňujúca, ničí dôveru a môže viesť k rozpadu rodiny. (Hebrejom 13:4)

„Vychovávaj dieťa tak, aby šlo po správnej ceste, aj keď zostarne, nezíde z nej.“ (PRÍSLOVIA 22:6)

Boh zveril rodičom zodpovednosť vychovávať svoje deti. Majú ich učiť, ako sa majú správať, a dávať im dobrý príklad. (5. Mojžišova 6:6, 7) Keď dieťa neposlúchne alebo urobí niečo zlé, múdri rodičia nereagujú prehnane. Sú „pripravení počúvať“ a nie sú „unáhlení v reči ani v hneve“. (Jakub 1:19) Ak je potrebné, aby svoje dieťa usmernili alebo potrestali, mali by to urobiť s láskou, a nie v hneve.

„Deti, poslúchajte svojich rodičov... ‚Cti svojho otca a svoju matku.‘“ (EFEZANOM 6:1, 2)

Deti by si mali veľmi vážiť svojich rodičov a mali by ich poslúchať. Keď to robia, prispievajú k pokoju v rodine a k dobrým vzťahom. A keď sú dospelé, prejavujú úctu rodičom tak, že sa postarajú, aby mali všetko potrebné. Pomáhajú im s upratovaním a s rôznymi opravami, a ak je to potrebné, pomáhajú im aj finančne. (1. Timotejovi 5:3, 4)