Niektoré veci sa všeobecne považujú za správne alebo za nesprávne. Napríklad vraždu, znásilnenie či zneužívanie detí väčšina ľudí odsudzuje. Na druhej strane láskavosť, empatiu či férovosť si väčšina ľudí cení. Ale čo sa týka iných oblastí, napríklad sexuálneho života, poctivosti alebo výchovy detí, mnohí ľudia sú presvedčení, že neexistuje iba jedna správna cesta. Myslia si, že prijateľné je v podstate čokoľvek. Ľudia sa často rozhodujú na základe svojich pocitov alebo na základe toho, ako to vidia druhí. No vedie to vždy k dobrým výsledkom?

Často sa riadime podľa toho, ako to cítime, alebo podľa toho, čo nám hovorí naše svedomie, teda náš vnútorný zmysel pre to, čo je správne a nesprávne. (Rimanom 2:14, 15) Už deti dokážu rozlíšiť, čo je férové a čo nie. A majú aj pocit viny, keď urobia niečo zlé. Časom naše svedomie formuje rodina, kamaráti, učitelia, náboženstvo, kultúra a prostredie, v ktorom žijeme. A na základe hodnôt, ktoré sme takto prijali, naše svedomie vyhodnocuje niečo ako správne alebo ako nesprávne.

Náš zmysel pre to, čo je správne a čo nie, nás môže viesť k tomu, aby sme boli empatickí, spravodliví, vďační či súcitní. Môže nám tiež zabrániť urobiť niečo, čím by sme ublížili ľuďom, na ktorých nám záleží, alebo za čo by sme sa mohli neskôr hanbiť alebo si to vyčítať.

Môžeme sa vždy spoľahnúť na svoje názory a pocity? Garrick spomína, ako žil, keď bol mladý. Povedal, že si robil, čo chcel. No zistil, že keď sa riadi tým, čo sám považuje za správne, nevedie to k ničomu dobrému. Hovorí: „Začal som byť násilný, žiť nemravne, brať drogy a opíjať sa.“ Neskôr to opísal ako „veľmi temné obdobie“ svojho života.

Často sa rozhodujeme nielen podľa svojho názoru, ale aj podľa toho, čo si myslia iní. To je niekedy výhoda, lebo môžeme čerpať z ich skúseností a životnej múdrosti. Okrem toho, keď sa riadime tým, čo považuje za správne naša rodina, priatelia a okolie, môžeme si získať ich úctu.

Môžeme sa vždy spoľahnúť na to, čo si myslia druhí? Priscila spomína, že keď bola mladá, robila to, čo ostatní mladí, a striedala partnerov. No zistila, že keď sa riadila tým, čo považovali za správne druhí, nebola šťastná. Hovorí: „Keď som robila to, čo všetci ostatní, necítila som sa dobre. Bolo to hlúpe a zbytočne som riskovala.“

Je pravda, že keď sa snažíme rozlíšiť, čo je správne a čo nie, je dôležité vziať do úvahy vlastné pocity a aj názory druhých. Ale to samotné vždy nezaručí dobrý výsledok. Prečo? Pretože nie vždy odhadneme, k čomu naše rozhodnutia budú viesť, a tak môžeme ublížiť sebe alebo iným. (Príslovia 14:12) A nemáme ani žiadnu záruku, že to, čo si myslia druhí, bude pre nás vždy dobré. Skutočnosť je taká, že určité správanie, ktoré sa kedysi považovalo za nesprávne, sa teraz vo všeobecnosti považuje za prijateľné. A, naopak, niektoré veci, ktoré sa predtým považovali za prijateľné, sú teraz vnímané ako nevhodné.

Existuje teda niečo, čo by nám naozaj pomohlo rozlíšiť, čo je správne a čo nesprávne? Sú nejaké morálne normy, na ktoré sa môžeme spoľahnúť a ktoré nám zaručia, že keď sa nimi budeme riadiť, nebudeme musieť nič ľutovať?

Môžeme byť veľmi radi, že takéto nemenné a spoľahlivé normy existujú. Sú užitočné pre každého a fungujú vždy a všade. V nasledujúcom článku sa dozvieme, kde sa dajú nájsť.