MAL SI niekedy pocit, že si na svoje problémy sám? Žijeme v „kritických časoch, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. A preto sa niekedy cítime smutní a osamelí. (2. Tim. 3:1) Ale s problémami nemusíme bojovať sami. Biblia hovorí, že v „čase trápenia“ sú pre nás veľkou pomocou praví priatelia. (Prísl. 17:17)

Apoštol Pavol si cenil priateľov, ktorí ho sprevádzali na misionárskych cestách. (Kol. 4:7–11) Keď bol uväznený v Ríme, pomáhali mu s tým, čo sám nemohol urobiť. Napríklad Epafroditos mu doniesol veci, ktoré mu poslali bratia a sestry z Filíp. (Fil. 4:18) Tychikos zase doručoval Pavlove listy rôznym zborom. Vďaka pomoci priateľov mohol Pavol pokračovať v službe napriek tomu, že nemohol vychádzať z domu alebo bol vo väzení. Ako môžeš byť aj ty takýmto priateľom?

Dnes je veľa bratov a sestier, ktorí dokazujú, že sú pravými priateľmi. Jednou z nich je sestra, ktorá stála pri svojej kamarátke Elisabet, pravidelnej priekopníčke zo Španielska. Keď Elisabetinej mame diagnostikovali rakovinu v konečnom štádiu, táto sestra posielala Elisabet veľa povzbudzujúcich správ s biblickými veršami. Elisabet hovorí: „Tieto správy mi dali silu, aby som každý deň zvládla a necítila sa sama.“ (Prísl. 18:24)

Priateľstvá s bratmi a sestrami si upevníme tak, že im budeme pomáhať zapájať sa do duchovných aktivít. Mohol by si napríklad odviezť staršieho brata alebo sestru na zhromaždenie či do služby? Ak to tak urobíš, pravdepodobne sa budete môcť navzájom povzbudiť. (Rim. 1:12) Ale čo ak niektorí z nášho zboru nemôžu vychádzať z domu? Ako môžeš byť pravým priateľom pre nich?

Niektorí bratia a sestry nemôžu chodiť na zhromaždenia osobne, lebo majú napríklad vážne zdravotné problémy. Zamyslime sa nad príkladom Davida, ktorému diagnostikovali rakovinu. Viac ako pol roka dostával chemoterapiu. Počas liečby sa so svojou manželkou Lidiou pripájali na zhromaždenia z domu.

Ako im pomáhali priatelia zo zboru? Po každom zhromaždení si niektorí, čo boli v sále, vyhradili čas, aby sa s nimi porozprávali cez videokonferenciu. Okrem toho, keď David a Lidia na zhromaždení odpovedali,  bratia a sestry im neskôr napísali, ako veľmi sa im ich komentáre páčili. Vďaka tomu sa David s Lidiou necítili takí osamelí.

Mohol by si tých, ktorí nemôžu vychádzať z domu, zapojiť do služby? Na to, aby cítili, že na nich nezabúdaš, možno stačí len pár malých zmien. (Prísl. 3:27) Čo keby si si s nimi naplánoval, že budete písať svedecké listy alebo zvestovať cez telefón? Starší môžu zariadiť, aby sa mohli pripojiť na schôdzku pred službou cez videokonferenciu. David s Lidiou sa z toho veľmi tešili. David hovorí: „Už len to, že sme sa mohli s bratmi a sestrami krátko porozprávať a pomodliť, nás neskutočne povzbudilo.“ Niekedy by si sa mohol brata či sestry, ktorí nemôžu vychádzať z domu, opýtať, či by si k nim nemohol prísť so záujemcom, s ktorým vedieš biblický kurz, a študovať u nich.

Keď s takými bratmi a sestrami spolupracuješ a vidíš ich krásne vlastnosti, budete si ešte bližší. Napríklad keď v službe vidíš, ako šikovne používajú Bibliu, aby zapôsobili na niečie srdce, ešte viac si ich vážiš. Keď im pomáhaš, aby boli duchovne aktívni, môžeš získať nových priateľov. (2. Kor. 6:13)

Keď Pavol prežíval ťažké chvíle, veľmi mu pomohlo, že za ním prišiel jeho priateľ Títus. (2. Kor. 7:5–7) Čo sa učíme z tohto príkladu? To, že bratov a sestry môžeme povzbudiť nielen slovami, ale aj tým, že s nimi budeme tráviť čas a pomáhať im. (1. Jána 3:18)

Naši bratia a sestry v Rusku nám dávajú nádherný príklad v tom, ako si navzájom pomáhať. Vidno to z toho, čo zažili Sergej a jeho manželka Tatiana. Raz u nich policajti urobili domovú prehliadku a odviedli ich na výsluch. Tatianu prepustili domov ako prvú. Sergej hovorí: „Len čo sa [Tatiana] vrátila domov, pri našich dverách sa objavila jedna odvážna sestra. Potom prišli ďalší priatelia zo zboru, aby nám pomohli dať byt po razii do poriadku.“

Sergej dodáva: „Vždy som mal rád Príslovia 17:17. Píše sa tam: ‚Pravý priateľ miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas trápenia.‘ Teraz, počas prenasledovania, tieto slová pre mňa nadobudli ešte väčší význam, lebo som zažil situácie, ktoré by som sám nezvládol. Jehova mi dal priateľov, ktorí aj v ťažkých chvíľach nebojácne stoja po mojom boku.“ a

V tejto ťažkej dobe potrebujeme priateľov, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. No počas veľkého súženia ich budeme potrebovať ešte viac. A tak robme všetko pre to, aby sme boli pravými priateľmi už teraz! (1. Petra 4:7, 8)