Pôst — môže vás priblížiť k Bohu?

‚Pôst pomáha človeku uvažovať o duchovných veciach a pripomína, že hmotné veci nie sú tou najdôležitejšou vecou v živote.‘ (VYJADRENIE ISTEJ KATOLÍČKY)

‚Pôst pomáha človeku získať duchovné spojenie s Bohom.‘ (SLOVÁ JEDNÉHO ŽIDOVSKÉHO RABÍNA)

‚V mojom náboženstve je pôst povinný; je to podstatný spôsob, akým dávam najavo svoju oddanosť a vďačnosť Bohu. Postím sa preto, lebo milujem Boha.‘ (VYJADRENIE VYZNÁVAČKY BAHÁ’Í)

PÔST je bežný v mnohých svetových náboženstvách vrátane buddhizmu, hinduizmu, islamu, džinizmu a judaizmu. Mnohí ľudia veria, že keď si človek istý čas odopiera jedlo, približuje ho to k Bohu.

Čo si o tom myslíte vy? Mali by sme sa postiť? Čo o tejto veci hovorí Božie Slovo, Biblia?

Pôsty v biblických časoch

V biblických časoch sa ľudia postili z rôznych dôvodov, ktoré mali Božie schválenie. Niektorí sa postili, aby dali najavo intenzívny žiaľ alebo pokánie (1. Samuelova 7:4–6), aby si vyprosili od Boha priazeň alebo keď hľadali jeho vedenie (Sudcovia 20:26–28; Lukáš 2:36, 37), alebo preto, aby sa lepšie sústredili pri rozjímaní. (Matúš 4:1, 2)

Biblia sa však zmieňuje aj o pôstoch, na ktoré sa Boh nepozeral priaznivo. Kráľ Saul sa postil predtým, než sa šiel poradiť so špiritistickým médiom. (3. Mojžišova 20:6; 1. Samuelova 28:20) Aj skazení ľudia, ako bola Jezábel a fanatici, ktorí plánovali zabiť apoštola Pavla, vyhlásili pôst. (1. Kráľov 21:7–12; Skutky 23:12–14) Farizeji boli známi tým, že sa pravidelne postili. (Marek 2:18) Ježiš ich však odsúdil a ani na Boha neurobili dojem. (Matúš 6:16; Lukáš 18:12) Podobne Jehova neprijal pôst určitých Izraelitov pre ich zlé správanie a nesprávne pohnútky. (Jeremiáš 14:12)

 Tieto príklady ukazujú, že to, čo sa páči Bohu, nie je samotný pôst. No mnohých úprimných Božích služobníkov, ktorí sa postili, Boh schválil. Mali by sa teda kresťania postiť?

Je pôst pre kresťanov záväzný?

Podľa mojžišovského Zákona museli Židia raz do roka, na Deň zmierenia, „trápiť svoje duše“, čiže postiť sa. (3. Mojžišova 16:29–31; Žalm 35:13) To bol jediný pôst, ktorý Jehova nariadil svojmu ľudu. * Židia, ktorí žili pod mojžišovským Zákonom, museli poslúchať tento príkaz. Ale od kresťanov sa nevyžaduje, aby dodržiavali mojžišovský Zákon. (Rimanom 10:4; Kolosanom 2:14)

Hoci Ježiš sa postil, tak ako to vyžadoval Zákon, nebol tým známy. Svojim učeníkom povedal, ako sa majú správať, ak sa rozhodnú postiť, ale nikdy im pôst nenariadil. (Matúš 6:16–18; 9:14) Prečo teda Ježiš povedal, že jeho učeníci sa budú postiť po jeho smrti? (Matúš 9:15) To nebol príkaz. Ježišove slová iba naznačovali, že po jeho smrti budú jeho učeníci pociťovať hlboký zármutok a stratia chuť do jedla.

Dve biblické správy o raných kresťanoch, ktorí sa postili, ukazujú, že ak sa človek zo správnych pohnútok rozhodne zdržiavať sa jedla, je to Bohu prijateľné. (Skutky 13:2, 3; 14:23) * Kresťania teda nie sú povinní postiť sa. No ak sa niekto rozhodne postiť sa, mal by vedieť, že s pôstom sú spojené isté nebezpečenstvá.

Skryté osídla pôstu

Jedným osídlom, ktorému sa treba vyhnúť v súvislosti s pôstom, je samospravodlivosť. Biblia varuje pred prejavovaním ‚zdanlivej pokory‘. (Kolosanom 2:20–23) Ježišovo podobenstvo o pyšnom farizejovi, ktorý sa považoval za spravodlivejšieho než ostatní, lebo sa pravidelne postil, nás nenecháva na pochybách, že Boh takýto postoj odsudzuje. (Lukáš 18:9–14)

Bolo by tiež chybou zverejňovať, že sa postíme, alebo sa postiť preto, že nám to povedal niekto iný. Podľa Matúša 6:16–18 Ježiš poukázal na to, že pôst by mal byť súkromnou vecou medzi nami a Bohom a že by sme o tom nemali hovoriť iným.

Človek by si nikdy nemal myslieť, že pôstom môže nejako odčiniť hriechy. Ak má byť pôst prijateľný Bohu, musí byť spojený s poslušnosťou jeho zákonom. (Izaiáš 58:3–7) K odpusteniu hriechov nevedie samotný pôst, ale pravé pokánie zo srdca. (Joel 2:12, 13)  Biblia zdôrazňuje, že odpustenie získavame vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti, ktorá bola vyjadrená prostredníctvom Kristovej obete. Odpustenie si nemôžeme vyslúžiť žiadnymi skutkami, teda ani pôstom. (Rimanom 3:24, 27, 28; Galaťanom 2:16; Efezanom 2:8, 9)

V Izaiášovi 58:3 nachádzame názorný príklad ďalšej bežnej chyby. Izraeliti sa vyjadrovali, akoby im Jehova niečo dlhoval za ich pôst, akoby svojím pôstom preukazovali Bohu nejakú láskavosť. Pýtali sa: „Prečo sme sa postili, a ty si to nevidel, a trápili sme svoju dušu, a ty si si to nevšímal?“ Podobne aj dnes si mnohí myslia, že keď sa postia, môžu od Boha právom očakávať, že im za to nejakým spôsobom prejaví priazeň. Kiež nikdy neprejavíme takýto neúctivý a nebiblický postoj!

Ďalší si myslia, že si môžu vyslúžiť Božie schválenie, keď trápia svoje telo napríklad pôstom alebo tým, že sa bičujú, a podobne. Božie Slovo odsudzuje tento názor, keď ukazuje, že ‚prísne zaobchodenie s telom‘ vôbec ‚nemá hodnotu v boji proti‘ nesprávnym túžbam. (Kolosanom 2:20–23)

Vyrovnaný pohľad

Pôst nie je povinný, ale nie je na ňom ani nič zlé. Za určitých okolností môže byť užitočný, pokiaľ sa človek vyhne spomenutým nebezpečenstvám. Ale pôst nie je hlavnou vecou, na ktorú by sme sa mali zameriavať, akoby od toho záviselo, či je naše uctievanie prijateľné Bohu. Jehova je ‚šťastný Boh‘ a chce, aby aj jeho služobníci boli šťastní. (1. Timotejovi 1:11) Sám vo svojom Slove hovorí: „Nie je pre nich nič lepšie... Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ ​(Kazateľ 3:12, 13)

Naše uctievanie by sa malo vyznačovať radosťou, no Biblia nikdy nespája pôst so šťastím. Okrem toho, keby zdržiavanie sa jedla nepriaznivo ovplyvnilo naše zdravie alebo nás obralo o silu potrebnú na spĺňanie radostnej úlohy, ktorú náš Tvorca zveril pravým kresťanom — na zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve —, potom by pôst zjavne priniesol viac škody ako úžitku.

Či sa rozhodneme postiť, alebo nie, nikdy by sme v tejto veci nemali súdiť iných. Medzi pravými kresťanmi by pôst nemal byť predmetom sporov, „lebo Božie kráľovstvo neznamená jedenie a pitie, ale znamená spravodlivosť a pokoj a radosť so svätým duchom“. (Rimanom 14:17)

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 28]

Farizeji pri pôste predstierali pokoru

[Zvýraznený text na strane 29]

„Božie kráľovstvo neznamená jedenie a pitie, ale znamená spravodlivosť a pokoj“

[Rámček na strane 29]

Ako je to s predveľkonočným pôstom?

Niektorí ľudia pred Veľkou nocou dodržiavajú 40-dňový pôst. Údajne to má byť pripomienka 40-dňového pôstu Krista. Ježiš však nikdy neprikázal svojim učeníkom, aby si pripomínali jeho pôst, a neexistujú ani žiadne dôkazy o tom, že by to robili. Predpokladá sa, že prvá hodnoverná zmienka o 40-dňovom pôste pred Veľkou nocou sa nachádza v listoch Atanáza, ktoré sa datujú do roku 330 n. l.

Keďže Ježiš sa postil po svojom krste, a nie pred svojou smrťou, je zvláštne, že niektoré náboženstvá dodržiavajú pôst v týždňoch pred Veľkou nocou. Je však zaujímavé, že 40-dňový pôst začiatkom roka bol bežný medzi starovekými Babylončanmi, Egypťanmi a Grékmi. Tento „kresťanský“ zvyk bol zjavne prevzatý od týchto národov.