NARODILA som sa 10. decembra 1968 v Ilocos Norte na Filipínach ako siedme z desiatich detí. Tak ako väčšina Filipíncov, aj my sme boli vychovávaní ako katolíci. V roku 1986 som skončila strednú školu a chcela som sa stať zdravotnou sestrou. Môj sen sa mi však nesplnil, lebo som vážne ochorela — až tak, že som si myslela, že zomriem. V zúfalstve som úpenlivo prosila Boha o pomoc a povedala som mu, že ak sa uzdravím, budem mu celý život slúžiť.

Hoci to trvalo dlho, napokon som sa uzdravila. Nezabudla som na sľub, ktorý som dala Bohu, a tak som sa v júni 1991 prihlásila do biblickej školy letničnej cirkvi. Škola okrem iného sľubovala, že jej absolventi získajú „dar svätého ducha“. Chcela som získať moc uzdravovať. V škole nás učili, že túto schopnosť môžeme dosiahnuť pôstom a modlitbami. Raz som v snahe vyvolať dojem, že mám „dar ducha“, tajne počúvala jednu moju spolužiačku, keď sa počas modlitieb v kúte nahlas modlila. Keď končila svoju modlitbu, rýchlo som sa vrátila na miesto, kde som predtým kľačala. Potom som jej vyrozprávala všetko, o čo sa modlila, a ona mi uverila, že už mám „dar ducha“!

Počas štúdia v škole som mala veľa otázok. Napríklad Matúš 6:9 hovorí o „Otcovi“ a o jeho „mene“. Pýtala som sa: „Kto je Otec, o ktorom hovoril Ježiš?“ a „Čie meno sa má posvätiť?“ Odpovede mojich učiteľov boli často nejasné a neuspokojovali ma. Učili nás o Trojici a hovorili nám, že je to tajomstvo. Bola som z toho dosť zmätená. Napriek tomu som pokračovala v štúdiu, aby som sa stala pastorkou.

V biblickej škole nás učili, že Jehovovi svedkovia sú tým najhorším zo všetkých falošných náboženstiev. Označovali ich aj za antikrista. Preto som si k tomuto náboženstvu vypestovala odpor.

Počas druhého ročníka som cez prázdniny išla domov navštíviť rodičov. Jedna z mojich starších sestier, Carmen, sa dozvedela, že som doma, a prišla tiež. Bola už pokrstenou Jehovovou svedkyňou a slúžila celým časom, teda veľa času trávila zvestovaním o Biblii. Keď sa pokúšala učiť ma o Bohu,  rozzúrilo ma to: „Ja už poznám Boha, ktorému slúžim!“ Nakričala som na ňu, odstrčila som ju a už som jej nedala možnosť, aby so mnou o tom hovorila.

Keď som sa vrátila do biblickej školy, Carmen mi poslala brožúru Máme veriť v trojicu? * Okamžite som ju pokrčila a hodila do ohňa. Stále som bola na sestru nahnevaná.

Počas štúdia v biblickej škole sa mi podarilo obrátiť na svoju vieru niekoľkých ľudí. Zvlášť som bola hrdá na to, že do letničnej cirkvi vstúpila moja mama a brat.

Keď som v marci 1994 končila štúdium, našu školu navštívil evanjelista, ktorého som spomenula v úvode. Všetci absolventi chceli byť pri ňom, lebo verili, že má dar uzdravovania. Prišli sme k nemu na pódium a spolu s ním sme skákali a tlieskali do rytmu hudby. Potom každý, koho sa dotkol, spadol na zem „zasiahnutý duchom“. * Dotkol sa aj mňa a ja som spadla na zem a stratila som vedomie. Keď som sa prebrala, mala som strach, ale cítila som, že teraz mám moc uzdravovať, a tak som bola šťastná.

Krátko nato som použila svoju moc na uzdravenie jedného dieťaťa, ktoré malo vysokú horúčku. Keď som sa pomodlila, dieťa sa hneď začalo potiť a horúčka ustúpila. Konečne som mala pocit, že môžem splniť sľub, ktorý som dala Bohu. Ale aj tak som cítila prázdnotu. Hlboko vnútri som verila, že existuje iba jeden Boh, ale v skutočnosti som ho nepoznala. A stále ma sužovali pochybnosti o mnohých náukách cirkvi.

Po týchto udalostiach môj nepriateľský postoj voči Jehovovým svedkom ešte zosilnel. Kedykoľvek som našla nejaké ich publikácie, spálila som ich. Potom sa stalo niečo nečakané. Šokovalo ma, keď som sa dozvedela, že mama už nechce patriť do nášho náboženstva. Carmen s ňou študovala Bibliu! Bola som na sestru veľmi nahnevaná.

Potom som u mamy našla jeden časopis Prebuďte sa! Inokedy by som ho spálila, ale bola som zvedavá, čo mama číta, a tak som ho prelistovala. Zrak mi padol na článok o jednom mužovi, ktorý pevne veril učeniu cirkvi. Keď však začal čítať publikácie od svedkov spolu s Bibliou, nadobudol presvedčenie, že učenie o Trojici, o pekelnom ohni a o nesmrteľnosti duše je nebiblické. To na mňa veľmi zapôsobilo. Presne týmto veciam som chcela rozumieť. Odvtedy som túžila pochopiť biblickú pravdu.

Po prečítaní ďalšieho životného príbehu z časopisu Prebuďte sa! o jednom alkoholikovi závislom od drog, ktorý vďaka štúdiu Biblie urobil veľké zmeny v živote, som  začala čítať aj iné publikácie od svedkov. Z brožúry Božie meno, ktoré pretrvá navždy * som sa dozvedela, že Božie meno je Jehova. Bola som veľmi šťastná, že som sa dozvedela pravdu o jedinom pravom Bohu! (5. Mojžišova 4:39; Jeremiáš 10:10)

Ďalej som tajne čítala publikácie od Jehovových svedkov a dozvedela som sa veľa ďalších biblických právd. V biblickej škole letničnej cirkvi ma napríklad učili, že Ježiš je Boh, ale z Biblie som sa dozvedela, že je „Syn živého Boha“. (Matúš 16:15, 16)

Keď som sa znova stretla s Carmen a požiadala som ju o brožúru Božie meno, ktoré pretrvá navždy a o nejakú ďalšiu literatúru, bola veľmi prekvapená. Veľa rokov som chodila do biblickej školy, ale nenaučili ma tam pravdu; bola som zaslepená. Teraz moje srdce prekypovalo radosťou, lebo som sa dozvedala pravdu z Biblie. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť pravdivosť Ježišových slov: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:32) Biblická pravda začala meniť môj život.

Nejaký čas som si myslela, že môžem tajne uctievať Boha Jehovu a zároveň ďalej pôsobiť ako pastorka. Čoskoro som si však uvedomila, že už viac nemôžem vyučovať mnohé z cirkevných náuk. No mala som strach. Ako sa budem živiť, ak odídem z cirkvi? A akou hanbou to bude pre cirkev, ak sa jej pastorka stane Jehovovou svedkyňou! A tak som naďalej vyučovala v cirkvi, ale vyhýbala som sa falošným náukám.

Keď som sa opäť stretla s Carmen, navrhla mi, aby som prišla na zhromaždenie Jehovových svedkov. Keďže som občas chodievala do Laoagu, kde bol materský zbor našej cirkvi, tajne som tam vyhľadala sálu Kráľovstva, miesto, kde sa svedkovia stretávajú. Tam som sa zoznámila s Almou Preciosovou-Villarinovou, ktorú volali „Precious“ ​(drahocenná) a ktorá v tom zbore slúžila celým časom. Hoci som stále mala negatívny názor na svedkov, súhlasila som, keď mi navrhla, že ma bude učiť z Biblie.

Moja sestra bola veľmi trpezlivá, keď so mnou hovorila o biblickej pravde. A aj Precious prejavovala rovnako trpezlivého ducha. Nevzdala to so mnou, hoci som bola často podráždená, hádala som sa s ňou a niekedy som na ňu zvýšila hlas, keď som trvala na veciach, ktoré ma predtým učili. Osobný záujem, pokora a miernosť, ktorú prejavovala Precious a ďalší svedkovia, na mňa veľmi  zapôsobili. To vo mne roznietilo túžbu uctievať Jehovu.

V júli 1995 som si uvedomila, že nemám inú možnosť, len zanechať prácu pastorky. Prečo? Zjavenie 18:4 hovorí o falošnom náboženstve: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ A čo moje živobytie? V Hebrejom 13:5 sa píše, že ak konáme Božiu vôľu, Boh nám sľubuje: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“

Aj keď mi otec a brat prudko odporovali, dva týždne pred krstom som pozbierala odvahu ísť domov a spáliť všetky veci, ktoré som používala pri svojej práci pastorky. Hneď ako som to urobila, uvedomila som si, že som stratila mimoriadne schopnosti, ktoré mi boli dané. Dovtedy som vždy v noci cítila, akoby ma niečo dusilo. Aj tieto pocity prestali. A tiene, ktoré som vídavala v okne mojej izby, sa už nikdy neobjavili. Zo štúdia Biblie som sa dozvedela, že v dnešnej dobe všetky tie takzvané dary, ako napríklad moc uzdravovať, nie sú od Boha, ale od zlých duchov. Som veľmi šťastná, že som sa oslobodila spod ich vplyvu, tak ako spod neho bola oslobodená slúžka, z ktorej Pavol vyhnal „démona veštenia“. (Skutky 16:16–18)

Mala som nesmiernu radosť, keď sme boli spolu s mamou v septembri 1996 pokrstené ako Jehovove svedkyne! Po krste som začala so službou celým časom a tešila som sa z nej veľa rokov.

Vydala som sa za Silvera a spolu sa snažíme vychovávať našu dcéru podľa biblickej pravdy. V uctievaní Jehovu sa k nám pripojilo aj niekoľko mojich súrodencov. Hoci mi je ľúto, že som veľa rokov v podstate nepoznala Boha, som veľmi šťastná, že teraz poznám Boha, ktorého uctievam.