Ninive bolo hlavným mestom Asýrskej ríše. Bolo to mocné mesto s veľkolepými palácmi a chrámami, širokými ulicami a masívnymi hradbami. Hebrejský prorok Náhum ho však nazval „mestom krviprelievania“. (Náhum 3:1)

Bolo to naozaj výstižné pomenovanie. O krutosti Asýrčanov svedčia reliéfy zo Senacheribovho paláca v Ninive. Jeden z reliéfov zobrazuje mučiteľa, ako vytrháva jazyk zajatcovi, ktorý leží zviazaný na zemi. Vo svojich písomných záznamoch sa Asýrčania chvália tým, že svojich zajatcov viedli na povrazoch, ku ktorým ich pripútali hákmi za nos alebo za pery. Zajatým hodnostárom obvykle zavesili na krk odseknutú hlavu ich kráľa ako ohavný prívesok.

Asýriológ Archibald Henry Sayce opisuje zverstvá, ktorých sa Asýrčania dopúšťali po dobytí nejakého mesta: „Pyramídy z ľudských hláv označovali cestu, kadiaľ prechádzal dobyvateľ; chlapcov a dievčatá zaživa upaľovali alebo ich ponechali nažive ešte horšiemu osudu; mužov pribíjali na koly, zaživa ich sťahovali z kože, oslepovali alebo im odsekávali ruky a nohy, uši a nos.“

Židia dostali od Boha príkaz: „Ak budeš stavať nový dom, urobíš na svojej streche aj zábradlie, aby si na svoj dom neuviedol vinu za krv, pretože by z neho mohol niekto spadnúť.“ (5. Mojžišova 22:8) Zábradlie bolo veľmi dôležité z bezpečnostných dôvodov, lebo židovské rodiny hojne využívali strechy svojich domov.

Väčšina domov v Izraeli mala rovnú strechu. Bola teda ideálnym miestom, kde si ľudia mohli užívať teplé slnečné lúče, tráviť čas na čerstvom vzduchu alebo robiť nejaké domáce práce. V lete to bolo príjemné miesto na spanie. (1. Samuelova 9:26) Roľníci využívali strechu domu na sušenie obilia pred jeho zomletím alebo na sušenie fíg a hrozienok. (Jozua 2:6)

Strechy sa tiež využívali pri uctievaní — pravom aj falošnom. (Nehemiáš 8:16–18; Jeremiáš 19:13) Napríklad o apoštolovi Petrovi čítame, že okolo obeda vyšiel na strechu, aby sa pomodlil. (Skutky 10:9–16) Ak bola strecha zatienená viničom alebo palmovými listami, iste bola príjemným miestom, kde mohol človek nájsť súkromie.

V knihe The Land and the Book sa píše, že domy Izraelitov mali z dvora, zvonka domu, schodište alebo rebrík, po ktorom sa vychádzalo na strechu. A tak domáci mohol zísť zo strechy bez toho, aby vošiel do domu. To môže vysvetľovať význam Ježišovho varovania o naliehavosti úteku z ohrozeného mesta: „Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje, aby si vzal veci z domu.“ (Matúš 24:17)