KTO bol Thomas Emlyn a čo ho podnietilo postaviť sa za pravdu? Čo sa môžeme od neho naučiť a v čom nám to môže byť užitočné?

Keď chceme nájsť odpovede na tieto otázky, musíme sa preniesť do Anglicka a Írska na prelome 17. a 18. storočia. Anglikánska cirkev mala v tom čase značnú moc. No boli tu viaceré protestantské skupiny i jednotlivci, ktorí jej odporovali.

Thomas Emlyn sa narodil 27. mája 1663 v Stamforde v anglickom grófstve Lincolnshire. Svoju prvú kázeň odslúžil ako devätnásťročný. Neskôr sa stal kaplánom v grófstve istej grófky, ktorá žila v Londýne. Časom sa presťahoval do írskeho mesta Belfast, kde sa stal správcom farnosti. Neskôr slúžil ako kňaz na viacerých miestach vrátane Dublinu.

Emlyn bol usilovným študentom Biblie. Na základe toho, čo sa z Biblie dozvedel, začal pochybovať o náuke o Trojici, hoci v ňu predtým veril. Skúmanie evanjelií ho utvrdilo v tom, že jeho pochybnosti sú oprávnené.

Emlyn si svoje zistenia spočiatku nechával pre seba. No niektorí jeho farníci v Dubline, kde v tom čase slúžil, si všimli, že vo svojich kázňach prestal spomínať Trojicu. Emlyn si uvedomoval, že iní nebudú mať pochopenie pre to, čo zistil, a preto napísal: „Nemôžem dúfať, že keď moje názory stanú sa verejne známymi, budem môcť pokračovať v úrade.“ V júni 1702 za ním prišli dvaja spolukňazi, aby zistili, prečo sa v kázňach vyhýba Trojici. Emlyn im povedal, že už v Trojicu neverí, a ponúkol svoju rezignáciu.

O niekoľko dní opustil Dublin a odišiel do Anglicka. Po desiatich týždňoch sa však vrátil, aby si urovnal nejaké záležitosti a mohol sa natrvalo presťahovať do Londýna. V snahe obhájiť svoj postoj vydal počas pobytu v Dubline knihu An Humble Inquiry Into the Scripture-Account of Jesus Christ (Stručná štúdia Písiem o Ježišovi Kristovi). V tejto publikácii uviedol presvedčivé biblické dôkazy, prečo Ježiš nemôže byť Najvyšší Boh. To pobúrilo členov Emlynovej bývalej farnosti v Dubline, ktorí na neho podali oficiálnu sťažnosť.

Emlyn bol zatknutý a 14. júna 1703 postavený pred Kráľovninu sudcovskú stolicu v Dubline. Vo svojom diele True Narrative of the Proceedings (Pravdivé rozprávanie o pojednávaní) uviedol: „[Bol som obvinený] z napísania a vydania knihy, v ktorej som vraj rúhavo a podlo vyhlasoval atď., že Ježiš Kristus nie je rovný Bohu Otcovi.“ Pojednávanie bola iba fraška. Spolu so sudcami sedeli na sudcovskej lavici aj siedmi biskupi Írskej cirkvi. Emlynovi nedovolili prehovoriť na svoju obhajobu a okrem toho mu uznávaný právnik  Richard Levins povedal, že ho „nemilosrdne uštvú ako divú zver“. Na záver súdneho procesu najvyšší sudca Írska Richard Pyne povedal porote, že ak by nevyniesli očakávaný rozsudok, „sú tam páni biskupi“, čím chcel zrejme naznačiť, že porotcovia budú náležite potrestaní.

Keď bol Emlyn uznaný vinným, druhý generálny prokurátor ho vyzval, aby svoje vyhlásenia odvolal. Emlyn to odmietol, a tak bol odsúdený na rok väzenia a dostal pokutu, ktorú však nebol schopný zaplatiť, a preto zostal vo väzení dlhšie. Prepustený bol až po dvoch rokoch, 21. júla 1705, keď sa jednému jeho priateľovi podarilo presvedčiť úrady, aby pokutu znížili. V dôsledku potupy, ktorú zažil, povedal vetu uvedenú v úvode: „Trpím za to, čo považujem za jeho [Božiu] pravdu a slávu.“

Emlyn sa presťahoval do Londýna, kde sa spoznal s Williamom Whistonom, ďalším biblickým učencom. Aj on bol vylúčený zo spoločnosti preto, že publikoval svoje názory, o ktorých bol presvedčený, že sú v súlade s biblickou pravdou. Whiston si Emlyna vážil a nazval ho „prvým a popredným vyznávačom starého kresťanstva“.

Rovnako ako William Whiston a ďalší uznávaný učenec Isaac Newton, aj Emlyn zistil, že na rozdiel od atanaziánskeho vyznania viery Biblia nepodporuje náuku o Trojici. Vysvetlil: „Po mnohých vážnych úvahách a preskúmaní svätých Písiem... našiel som opodstatnené dôvody... na zmenu svojho názoru v spojitosti s náukou o Trojici, v ktorú som predtým veril.“ Emlyn prišiel k záveru, že „jediná Najvyššia Bytosť je Boh a Otec Ježiša Krista“.

Na základe čoho dospel k tomuto záveru? Našiel veľa biblických textov, ktoré poukazujú na rozdiely medzi Ježišom a jeho Otcom. Niektoré z nich sú (Emlynove poznámky k textom sú uvedené kurzívou):

•  Ján 17:3 „Kristus nikdy o sebe nehovoril, že je Boh, Všemohúci Boh, jediný Boh.“ Iba Otec je nazvaný „jediný pravý Boh“.

•  Ján 5:30 „Syn konal nie svoju vôľu, ale vôľu svojho Otca.“

•  Ján 5:26 „Syn dostal život od Otca.“

•  Efezanom 1:3 „Kým Ježiš Kristus je bežne označovaný ako Syn Boží, nikde nenachádzame, že by bol Otec označený ako Otec Boží, hoci je často nazývaný Otec nášho Pána Ježiša.“

Po zvážení všetkých dôkazov Emlyn dôrazne vyhlásil: „Vo svätých Písmach nie je ani jediná pasáž, v ktorej by bolo čo i len naznačené, že Otec, Syn a Duch Svätý sú výslovne jedna a tá istá bytosť.“

Mnoho ľudí dnes radšej zostane ticho, než by sa mali zastať učenia Biblie. Emlyn bol však ochotný postaviť sa na stranu biblickej pravdy. Vzniesol nasledujúcu otázku: „Načo človek číta a skúma sväté Písma, ak potom nevyzná najdôležitejšie pravdy, ktoré sú mu z nich jasné a zrejmé?“ Emlyn nebol mužom, ktorý by v otázke biblickej pravdy robil kompromisy.

Príklad, ktorý nám Emlyn a ďalší jemu podobní zanechali, nás môže podnietiť zamyslieť sa, či sme ochotní postaviť sa za pravdu, aj keby druhí preto nami pohŕdali. Každý z nás si môže položiť otázku: Je pre mňa dôležitejšie uznanie a schválenie ľudí alebo obhajoba pravdy Božieho Slova?