„Boh Jehova vzal človeka a osadil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu. A Boh Jehova uložil tiež človekovi tento príkaz: ‚Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.‘“ (1. Mojžišova 2:15–17)

Boh umiestnil prvého človeka, Adama, do rajskej záhrady Eden, ktorá oplývala živočíchmi i bujnou vegetáciou. Bolo tam množstvo ovocných stromov, z ktorých mohol Adam jesť bez obmedzenia. Boh Jehova však vyčlenil jeden strom, o ktorom Adamovi jasne povedal, že z neho nesmie jesť, lebo ak z neho zje, zomrie.

Chápal Adam, čo znamená zomrieť? Nepochybne. Vedel, čo je smrť, lebo videl zomierať zvieratá. Ak by bol Adam vytvorený tak, aby napokon aj tak zomrel, toto varovanie od Boha by asi nemalo veľký zmysel. No Adam si uvedomoval, že ak Boha poslúchne a nebude jesť z toho stromu, vôbec nebude musieť zomrieť — bude môcť žiť večne.

Niektorí ľudia si myslia, že spomínaný strom symbolizoval pohlavný styk. Ale mohlo by to tak byť? Nie, veď sám Jehova povedal Adamovi a Eve: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju.“ (1. Mojžišova 1:28) Zákaz sa týkal skutočného stromu. Jehova ho nazval „strom poznania dobrého a zlého“, lebo predstavoval právo určovať, čo je pre človeka dobré a čo zlé. Keby Adam nezjedol z jeho ovocia, dal by tým najavo nielen svoju poslušnosť, ale aj to, že si váži svojho Stvoriteľa a že je mu vďačný za všetko, čo mu dal.

„Adamovi [Boh] povedal: ‚Pretože si... jedol zo stromu, o ktorom som ti dal tento príkaz... V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.‘“ (1. Mojžišova 3:17, 19)

Adam zjedol ovocie zo zakázaného stromu. Tento prejav neposlušnosti nebolo možné brať na ľahkú váhu. Bola to vzbura a zarážajúca nevďačnosť za všetko to dobré, čo preňho Jehova urobil. Adam tým, že zjedol zakázané ovocie, zavrhol Jehovu a zvolil si cestu nezávislosti, ktorá mala katastrofálne následky.

Adam nakoniec naozaj zomrel, tak ako ho Jehova vopred varoval. Boh vytvoril Adama „z prachu zeme“, a preto mu povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ Nepovedal mu, že bude ďalej žiť v nejakej inej forme alebo inej ríši. Keď Adam zomrel, bol mŕtvy — bez akejkoľvek známky života, tak ako prach, z ktorého pochádzal. (1. Mojžišova 2:7; Kazateľ 9:5, 10)

„Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12)

Adamov hriech, teda jeho neposlušnosť, mal ďalekosiahle následky. Keď Adam zhrešil, stratil vyhliadku na večný život a prišiel o tento úžasný dar od Boha. Adam hriechom stratil dokonalosť a na svoje potomstvo už mohol preniesť len nedokonalý život.

Keďže všetci sme Adamovými potomkami, bez možnosti vybrať si sme od neho zdedili nedokonalé telo, ktoré má sklon k hriechu a nakoniec podlieha smrti. Pavol výstižne opísal našu neutešenú situáciu slovami: „Som telesný, zapredaný hriechu. Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ Pavol vzápätí na svoju otázku odpovedá: „[Boh] prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rimanom 7:14, 24, 25)

„Otec vyslal svojho Syna ako Záchrancu sveta.“ (1. Jána 4:14)

Boh Jehova sa postaral o to, aby bolo možné vymazať účinky hriechu a oslobodiť nás od trestu večnej smrti. Poslal z neba na zem svojho milovaného Syna. Ježiš sa narodil ako dokonalý človek, akým bol Adam, no na rozdiel od Adama sa „nedopustil žiadneho hriechu“. (1. Petra 2:22) Keďže Ježiš bol dokonalý, nevzťahoval sa naňho rozsudok smrti. Mohol teda ako človek žiť večne.

Jehova však dovolil, aby Ježiša jeho nepriatelia zabili. Na tretí deň bol Ježiš vzkriesený ako duchovná bytosť, aby sa mohol vrátiť do neba. Tam Bohu predložil hodnotu svojho dokonalého života a vykúpil to, čo Adam stratil. Jehova túto obeť prijal a umožnil Adamovým potomkom, ktorí prejavujú vieru v Ježiša, získať večný život. (Rimanom 3:23, 24; 1. Jána 2:2)

Ježiš získal späť to, čo Adam zapredal. Zomrel za nás, aby sme mohli žiť večne. V Biblii sa píše: „Ježiš... vytrpel smrť, aby z Božej nezaslúženej láskavosti zakúsil smrť za každého človeka.“ (Hebrejom 2:9)

Toto opatrenie nám veľa prezrádza o Jehovovi. Jeho vysoké normy spravodlivosti nedovoľovali nedokonalým ľuďom, aby sa vykúpili sami. Ale jeho láska a súcit ho podnietili, aby váhy spravodlivosti vyrovnal za nás, hoci ho to stálo nepredstaviteľne veľa — život vlastného Syna. (Rimanom 5:6–8)

„Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli. Pretože je smrť prostredníctvom človeka, vzkriesenie mŕtvych je tiež prostredníctvom človeka. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ (1. Korinťanom 15:20–22)

O Ježišovom živote a smrti dnes niet pochýb. No existujú nejaké dôkazy, že bol vzkriesený? Áno. K najsilnejším dôkazom patrí, že Ježiš sa po vzkriesení zjavil veľkému množstvu ľudí, a to pri viacerých príležitostiach. Raz sa dokonca zjavil skupine viac než 500 ľudí. Apoštol Pavol o tom napísal vo svojom liste kresťanom do Korintu a poznamenal, že niektorí z očitých svedkov sú ešte nažive, čím naznačoval, že mohli dosvedčiť, čo videli a počuli. (1. Korinťanom 15:3–8)

Pavol tiež vysvetlil, aký veľký úžitok prinesie Ježišovo vzkriesenie. Napísal, že Kristus mal byť „prvým ovocím“ zo vzkriesených, z čoho je zrejmé, že neskôr mali byť vzkriesení ďalší. Ježiš už predtým hovoril, že nastane čas, „keď všetci v pamätných hrobkách... vyjdú“. (Ján 5:28, 29)

„Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16)

Z prvých stránok Biblie sa dozvedáme, ako sa smrť stala súčasťou ľudského života a ako ľudia stratili raj. V poslednej biblickej knihe sa píše o čase, keď bude smrť zničená a Boh obnoví raj. Potom budú viesť ľudia na zemi šťastný a produktívny život navždy. V Zjavení 21:4 čítame, že „smrti už viac nebude“. Na podporu dôveryhodnosti toho sľubu piaty verš dodáva: „Tieto slová sú verné a pravdivé.“ Všetko, čo Jehova sľúbi, je schopný aj splniť.

Ste aj vy presvedčení, že tieto slová sú „verné a pravdivé“? Ak áno, ďalej si rozširujte poznanie o Ježišovi Kristovi a prejavujte v neho vieru. Získate tak Jehovovo schválenie a s ním už dnes mnoho požehnaní. Navyše aj vy budete mať nádej na večný život v pozemskom raji, kde okrem smrti „nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“.