1., 2. Za akých okolností Samuel oslovil Izraelitov a prečo bolo potrebné dosiahnuť, aby robili pokánie?

SAMUEL hľadí do tváre ľudí, ktorí stoja pred ním. Tento verný muž, ktorý už niekoľko desaťročí slúži ako prorok a sudca, dal zhromaždiť svoj národ do mesta Gilgal. Podľa nášho kalendára môže byť máj alebo jún. Obdobie sucha značne pokročilo. Polia v tej oblasti sa sfarbili do zlatista a obilie je zrelé na žatvu. V zástupe nastáva ticho. Ako len zapôsobiť na ich srdcia?

² Títo ľudia si vôbec neuvedomujú vážnosť situácie. Trvajú na tom, že chcú mať ľudského kráľa, ktorý bude nad nimi vládnuť. Nechápu, že tak prejavujú veľkú neúctu svojmu Bohu, Jehovovi, a jeho prorokovi. V skutočnosti zavrhujú Jehovu ako svojho Kráľa! Ako by mohol Samuel dosiahnuť, aby robili pokánie?

3., 4. a) Prečo Samuel hovoril o svojej mladosti? b) Prečo je pre nás dnes Samuelov príklad viery užitočný?

³ Teraz sa Samuel prihovára zhromaždenému zástupu. „Ja som zostarol a zošedivel,“ hovorí im. Jeho belejúce vlasy dodávajú jeho slovám váhu. Potom vraví: „Ja som chodil pred vami od svojej mladosti až do tohto dňa.“ ​(1. Sam. 11:14, 15; 12:2) Hoci je Samuel starý, nezabudol na svoju mladosť. Tie dni má stále v živej pamäti. Vďaka rozhodnutiam, ktoré urobil ešte ako chlapec, sa celý jeho život vyznačoval vierou a oddanosťou jeho Bohu, Jehovovi.

⁴ Samuel si musel svoju vieru budovať a udržiavať, aj keď to bolo náročné, pretože bol opakovane vystavený vplyvu ľudí, ktorí nemali vieru a neboli Bohu oddaní. Ani dnes nie je ľahké budovať si vieru, lebo žijeme v bezbožnom a skazenom  svete. (Prečítajte Lukáša 18:8.) Pozrime sa teda, čo sa môžeme naučiť zo Samuelovho príkladu. Začnime jeho detstvom.

5., 6. a) Prečo mal Samuel nezvyčajné detstvo? b) Prečo si Samuelovi rodičia mohli byť istí, že o ich syna bude dobre postarané?

⁵ Samuel mal nezvyčajné detstvo. Krátko po tom, čo bol odstavený, teda keď mal možno tri roky alebo trochu viac, začal slúžiť Jehovovi vo svätostánku v Šíle asi 30 kilometrov od svojho rodiska v Ráme. Jeho rodičia, Elkána a Anna, ho zasvätili Bohu, aby mu slúžil vo zvláštnej forme služby, a urobili ho celoživotným Nazarejom. * Znamenalo to, že Samuel bol opustený, že ho jeho rodičia nemilovali?

⁶ Vôbec nie! Elkána s Annou vedeli, že o ich syna bude v Šíle dobre postarané. Veľkňaz Éli na to nepochybne dohliadal, lebo Samuel s ním úzko spolupracoval. Bolo tam aj viacero žien, ktoré zjavne nejakým organizovaným spôsobom slúžili pri svätostánku. (2. Mojž. 38:8; Sud. 11:34–40)

7., 8. a) Ako Samuelovi rodičia svojho syna rok čo rok láskyplne povzbudzovali? b) Čo sa môžu dnešní rodičia naučiť od Samuelových rodičov?

⁷ Anna s Elkánom nikdy nezabudli na svojho prvorodeného syna, ktorého narodenie bolo odpoveďou na modlitbu. Anna prosila Boha o syna a sľúbila mu, že mu ho zasvätí, aby po celý život vykonával svätú službu. Rok čo rok za ním chodievali a Anna mu vždy priniesla nový pláštik bez rukávov, ktorý mu ušila do služby v Jehovovom dome. Malý Samuel sa z ich návštev určite veľmi tešil. Istotne mu veľmi prospievalo ich láskyplné povzbudzovanie a rady, keď mu vysvetľovali, akou výsadou je slúžiť Jehovovi na takom jedinečnom mieste.

⁸ Dnešní rodičia sa môžu od Anny s Elkánom veľa naučiť. Často sa stáva, že rodičia sa sústredia na hmotné potreby detí, ale ich duchovné potreby zanedbávajú. Samuelovi rodičia však dávali duchovné veci na prvé miesto, čo veľmi ovplyvnilo to, aký človek z ich syna vyrástol. (Prečítajte Príslovia 22:6.)

9., 10. a) Opíš svätostánok a to, aký vzťah mal Samuel k tomuto svätému miestu. (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Napríklad aké povinnosti mal Samuel a ako môžu podľa teba napodobňovať jeho príklad dnešní mladí?

⁹ Predstav si, ako malý Samuel rastie a postupne objavuje vrchy okolo Šíla. Ako sa tak zhora pozerá na mesto a údolie, ktoré  sa pod ním tiahne, srdce mu určite poskočí radosťou a hrdosťou, keď sa pohľadom zastaví na Jehovovom svätostánku. Je to naozaj sväté miesto. * Tento svätostánok, ktorý bol postavený takmer pred 400 rokmi pod dohľadom samého Mojžiša, je jediným strediskom čistého uctievania na celom svete.

¹⁰ Malý Samuel si svätostánok skutočne zamiloval. V správe, ktorú neskôr napísal, čítame: „Samuel slúžil pred Jehovom ako chlapec a mal opásaný ľanový efod.“ ​(1. Sam. 2:18) Tento jednoduchý odev bez rukávov bol zrejme znakom toho, že Samuel pomáhal kňazom, ktorí slúžili vo svätostánku. Hoci nepochádzal z kňazskej triedy, mal tam určité povinnosti, napríklad ráno otváral dvere na nádvorie a slúžil zostarnutému Élimu. Samuel si tieto výsady nesmierne cenil, ale jeho nevinné srdiečko začalo časom niečo trápiť. V Jehovovom dome sa dialo niečo veľmi zlé.

11., 12. a) Čo bolo hlavnou príčinou hriešneho konania Chofniho a Pinchasa? b) Akého zla a skazenosti sa dopúšťali Chofni a Pinchas vo svätostánku? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹¹ Samuel bol už ako chlapec očitým svedkom ozajstného zla a skazenosti. Éli mal dvoch synov, Chofniho a Pinchasa. Samuel vo svojej správe uvádza: „Éliho synovia boli naničhodníci; neuznávali Jehovu.“ ​(1. Sam. 2:12) Tieto dve myšlienky navzájom úzko súvisia. Chofni a Pinchas boli „naničhodníci“ — doslova „synovia neužitočnosti“ —, lebo si nevážili Jehovu. Jeho spravodlivým normám a požiadavkám neprikladali žiaden význam. A to bola hlavná príčina všetkých ich ďalších hriechov.

¹² V Božom Zákone bolo presne určené, aké majú kňazi povinnosti a ako by mali predkladať obete v Jehovovom svätostánku. A právom! Tieto obete predstavovali Božie opatrenia na odpustenie hriechov, vďaka ktorým mohli byť ľudia v Božích očiach čistí a hodní jeho požehnania a vedenia. Ale Chofni  a Pinchas zviedli ostatných kňazov k tomu, aby s obeťami zaobchádzali s veľkou neúctou. *

13., 14. a) Ako na úprimných ľudí určite vplývalo zlo, ktoré sa dialo v areáli svätostánku? b) Prečo Éli zlyhal aj ako otec, aj ako veľkňaz?

¹³ Predstav si mladého Samuela, ako to všetko pozoruje. Keď vidí, ako sa toleruje taká hrubá neúcta voči Božím zákonom, neverí vlastným očiam. Koľkých ľudí — medzi nimi aj chudobných a utláčaných — vidí, ako prichádzajú k svätostánku v nádeji, že na tomto mieste nájdu duchovnú útechu a povzbudenie, ale odchádzajú sklamaní, skľúčení a ponížení? A ako sa asi Samuel cíti, keď sa dozvie, že Chofni a Pinchas znevažujú Jehovove zákony aj v oblasti sexuálnej morálky tým, že majú nemravné vzťahy s niektorými zo žien, ktoré slúžia pri svätostánku? (1. Sam. 2:22) Možno dúfa, že Éli s tým niečo urobí.

¹⁴ Éli bol ten najpovolanejší, kto mohol napraviť túto situáciu, ktorá naberala katastrofálne rozmery. Ako veľkňaz bol zodpovedný za to, čo sa dialo v areáli svätostánku. A ako otec mal povinnosť usmerniť svojich synov. Veď ubližovali sebe i mnohým ďalším v krajine. Éli však zlyhal aj ako otec, aj ako veľkňaz. Svojich synov napomenul len veľmi mierne. (Prečítajte 1. Samuelovu 2:23–25.) No oni potrebovali oveľa ráznejší prístup. Veď sa dopúšťali hriechov, za ktoré si zasluhovali smrť!

15. Aké vážne posolstvo poslal Jehova Élimu a ako Éliho rodina reagovala na toto varovanie?

¹⁵ Došlo to až tak ďaleko, že Jehova poslal za Élim „Božieho muža“, nemenovaného proroka, s vážnym posolstvom súdu. Jehova povedal Élimu: „Stále ctíš svojich synov viac ako mňa.“ Preto Boh predpovedal, že Éliho ničomní synovia zomrú v jeden deň a že Éliho rodina utrpí veľkú stratu, dokonca príde o výsadné postavenie, ktoré mala v rámci kňazskej triedy. Podnietilo toto dôrazné varovanie členov Éliho rodiny, aby urobili nejaké zmeny? Nič v biblickej správe tomu nenasvedčuje. (1. Sam. 2:27–3:1)

16. a) Aké správy čítame o Samuelovom pokroku? b) V čom sú pre teba tieto správy povzbudzujúce?

¹⁶ Ako všetka tá skazenosť vplývala na mladého Samuela? V tejto pochmúrnej správe prebleskujú občas lúče jasného svetla,  keď čítame o tom, ako Samuel rástol a robil pokroky. Spomeň si, že v 1. Samuelovej 2:18 sme o ňom čítali, že verne „slúžil pred Jehovom ako chlapec“. Už v takom ranom veku sa zameriaval na službu Bohu. V 21. verši tej istej kapitoly čítame niečo ešte povzbudzujúcejšie: „Chlapec Samuel stále rástol pri Jehovovi.“ Ako rástol, spájalo ho s jeho nebeským Otcom stále pevnejšie puto. Takýto blízky osobný vzťah k Jehovovi je tou najistejšou ochranou proti akejkoľvek forme skazenosti.

17., 18. a) Ako môžu kresťanskí mladí nasledovať Samuelov príklad, keď vidia, že niekto koná skazene? b) Z čoho vidíme, že Samuel sa v živote vydal správnou cestou?

¹⁷ Samuel si mohol ľahko zdôvodňovať, že ak sa hriešneho konania môže dopúšťať veľkňaz a jeho synovia, aj on si môže robiť, čo chce. Ale skazenosť druhých — nech by išlo aj o ľudí s autoritou — nikdy nie je ospravedlnením hriechu. Aj dnes mnohí kresťanskí mladí nasledujú Samuelov príklad a stále rastú „pri Jehovovi“, hoci im niektorí ľudia okolo nich nedávajú dobrý príklad.

¹⁸ Aký úžitok mal Samuel zo svojho postoja? Čítame: „Zatiaľ chlapec Samuel rástol a bol stále milší, tak u Jehovu, ako aj u ľudí.“ ​(1. Sam. 2:26) Teda Samuela mali druhí ľudia radi — prinajmenšom tí, ktorých názor bol dôležitý. Ale čo bolo hlavné, tohto chlapca si pre jeho vernosť cenil Jehova. A Samuel určite vedel, že jeho Boh zakročí proti všetkej skazenosti, ku ktorej dochádzalo v Šíle. Možno len uvažoval, kedy to bude. Jednej noci sa však stalo niečo, čím sa všetko vyjasnilo.

19., 20. a) Opíš, čo Samuel zažil raz v noci. b) Ako Samuel zistil, kto naňho volá? c) Ako sa Samuel správal k Élimu?

¹⁹ Blíži sa ráno, ale zatiaľ je ešte stále tma, ktorú prerušuje len blikotavé svetlo veľkej lampy vo svätostánku. V tom tichu zrazu Samuel začuje, ako niekto volá jeho meno. Myslí si, že je to Éli, ktorý je teraz už veľmi starý a takmer slepý. Samuel vstáva a rozbehne sa k nemu. Predstav si, ako tento chlapec beží bosý k Élimu, aby zistil, čo potrebuje. Je dojímavé, ako úctivo a láskavo sa Samuel správa k Élimu. Napokon, Éli je napriek všetkým svojim hriechom stále Jehovovým veľkňazom. (1. Sam. 3:2–5)

²⁰ Samuel budí Éliho slovami: „Tu som, lebo si ma volal.“ Ale Éli tvrdí, že ho nevolal, a posiela chlapca späť do postele. No celá situácia sa ešte dvakrát zopakuje! Nakoniec Éli pochopí, čo sa deje. V tom čase už nebolo bežné, že by Jehova dával svojmu ľudu videnie alebo mu odovzdával prorocké posolstvá, a nie je ťažké uhádnuť prečo. Ale Éli rozoznal, že Jehova opäť prehovoril — tentoraz k tomuto chlapcovi! Preto Samuelovi hovorí, aby si šiel znovu ľahnúť, a poúča ho, ako má správne odpovedať. Samuel poslúchne. Čoskoro znovu počuje hlas, ktorý volá: „Samuel, Samuel!“ Chlapec na to odpovedá: „Hovor, lebo tvoj sluha počúva.“ ​(1. Sam. 3:1, 5–10)

21. Ako môžeme počúvať Jehovu dnes a aký úžitok z toho máme?

²¹ Konečne mal Jehova v Šíle služobníka, ktorý ho počúval! A Samuel to robil po celý svoj život. Dá sa to povedať aj o nás? Nemusíme čakať, kým k nám v noci prehovorí nejaký nadprirodzený hlas. Dnes môžeme v istom zmysle počuť Boží hlas kedykoľvek — z Božieho Slova, Biblie, ktorú dnes máme už v úplnej podobe. Čím viac počúvame Boží hlas a reagujeme naň, tým viac rastie naša viera. Tak to bolo aj u Samuela.

22., 23. a) Ako sa splnilo prorocké posolstvo, ktoré sa Samuel spočiatku bál Élimu oznámiť? b) Ako si Samuel stále viac získaval povesť verného proroka?

²² Tá noc v Šíle bola míľnikom v Samuelovom živote. Vtedy začal spoznávať Jehovu výnimočným spôsobom — stal sa jeho prorokom a hovorcom. Spočiatku sa chlapec bál odovzdať Élimu posolstvo od Jehovu, lebo to bolo konečné vyhlásenie o tom, že proroctvo vyslovené proti Éliho rodine sa onedlho splní. Ale potom na to pozbieral odvahu — a Éli rozsudok od Boha pokorne prijal. Netrvalo dlho a všetko, čo Jehova povedal, sa splnilo: Izrael vytiahol do vojny s Filištíncami, Chofni a Pinchas boli v jeden deň zabití, a keď sa Éli dozvedel, že Jehovova svätá truhla  zmluvy padla do rúk nepriateľov, zomrel aj on. (1. Sam. 3:10–18; 4:1–18)

²³ Samuel si však stále viac získaval povesť verného proroka. „Jehova dokazoval, že je s ním,“ čítame v správe, ktorá ďalej uvádza, že Jehova sa postaral o to, aby ani jediné proroctvo, ktoré vyslovil Samuel, nezostalo nesplnené. (Prečítajte 1. Samuelovu 3:19.)

24. O čo Izraeliti časom žiadali a prečo sa tým dopustili vážneho hriechu?

²⁴ Nechali sa Izraeliti Samuelom viesť a stali sa duchovne zmýšľajúcimi ľuďmi so silnou vierou? Nie. Časom sa rozhodli, že už nechcú, aby ich súdil obyčajný prorok. Chceli byť ako iné národy, chceli, aby nad nimi vládol ľudský kráľ. Na Jehovov pokyn Samuel vyhovel ich žiadosti, ale musel im povedať, akého vážneho hriechu sa dopúšťajú. Nezavrhovali len nejakého človeka, zavrhovali samotného Jehovu! A tak Samuel zvolal ľud do Gilgala.

25., 26. Ako zostarnutý Samuel nakoniec pomohol Izraelitom zhromaždeným v Gilgale pochopiť, ako vážne zhrešili proti Jehovovi?

²⁵ Pripojme sa teraz k Samuelovi v tejto napätej chvíli, keď oslovuje Izraelitov zhromaždených v Gilgale. Tento zostarnutý prorok im pripomína, že celý život sa snažil zostať verný a rýdzi. Potom čítame: „Samuel... volal na Jehovu.“ Prosil ho o to, aby prišla búrka. (1. Sam. 12:17, 18)

²⁶ Búrka? V období sucha? O takom niečom nikto nikdy nepočul! Ale ak v tej chvíli niekto čo len trochu pochyboval alebo sa vysmieval, netrvalo to dlho. Obloha sa náhle zatiahla. Zdvihol sa silný vietor a pováľal obilie na poliach. Zaznelo ohlušujúce dunenie hromu a spustil sa dážď. Ako na to reagoval ľud? „Mal veľkú bázeň pred Jehovom a pred Samuelom.“ Izraeliti konečne pochopili, ako vážne zhrešili. (1. Sam. 12:18, 19)

27. Čo Jehova robí pre tých, ktorí napodobňujú Samuelovu vieru?

²⁷ Nebol to Samuel, ale jeho Boh, Jehova, kto zapôsobil na ich spurné srdcia. Od detstva až do staroby prejavoval Samuel vieru vo svojho Boha a Jehova ho odmenil. A Jehova sa odvtedy nezmenil. Aj dnes podporuje tých, ktorí napodobňujú Samuelovu vieru.