1. Opíš, ako sa Marta cítila a prečo.

MARTA má ten obraz stále pred očami — tú jaskyňu, ktorej vchod bol zavalený kameňom a v ktorej bol pochovaný jej brat Lazar. Žiaľ ju ťaží ako ten chladný kameň. Stále nemôže uveriť, že jej milovaný brat tu už nie je. Tie štyri dni, odkedy vydýchol naposledy — všetky tie návštevy, prejavy sústrasti i svoj osobný žiaľ —, vnímala len ako vo sne.

2., 3. a) Ako to na Martu asi zapôsobilo, keď videla Ježiša? b) Čo o Marte prezrádza jej výrok zaznamenaný v Jánovi 11:27?

² A teraz tu pred ňou stojí človek, ktorý pre Lazara toľko znamenal. Keď vidí Ježiša, zrejme ňou preniká ostrá bolesť, lebo tento človek ako jediný na svete mohol zachrániť jej brata. Napriek tomu stretnutie s Ježišom za Betániou, dedinkou na svahu Olivového vrchu, jej prinieslo istú mieru útechy. Za tú krátku chvíľu strávenú s ním opäť pocítila teplo, ktoré vyžarovalo z jeho láskavých očí, hlbokú empatiu, ktorá pre ňu bola vždy takým povzbudením. Ježiš jej položil otázky, ktoré jej pomohli zamerať sa na jej vieru a nádej na vzkriesenie. Tento rozhovor podnietil Martu k jednému z najvýznamnejších výrokov, aké kedy vyslovila: „Uverila som, že ty si Kristus, Boží Syn, Ten, ktorý prichádza do sveta.“ ​(Ján 11:27)

³ Ako možno vidieť z týchto slov, Marta bola ženou pozoruhodnej viery. Z toho mála, čo sa o nej z Biblie dozvedáme, sa dá načerpať dôležité poučenie, ktoré môže posilniť našu vlastnú vieru. Zamyslime sa teda nad prvou biblickou správou o Marte.

4. Čím bola rodina, v ktorej žila Marta, netypická a aký bol vzťah tejto rodiny k Ježišovi?

⁴ Bolo to pred niekoľkými mesiacmi. Lazar bol vtedy ešte zdravý. Do jeho domu v Betánii mal prísť ten najvýznamnejší  hosť, Ježiš Kristus. Lazar, Marta a Mária boli netypickou rodinou — traja dospelí súrodenci, ktorí zjavne bývali pod jednou strechou. Niektorí učenci sa domnievajú, že Marta bola najstaršia z nich, keďže vystupovala ako hostiteľka a v určitých prípadoch je v evanjeliách uvedená ako prvá. (Ján 11:5) Nemáme ako zistiť, či bol niektorý z týchto troch súrodencov niekedy v manželstve. Vieme však, že sa stali Ježišovými blízkymi priateľmi. Keď Ježiš slúžil v Judei, kde sa stretol s veľkým odporom a nepriateľstvom, ich dom mu poskytoval zázemie. Niet pochýb o tom, že si tento prístav pokoja a podporu svojich priateľov veľmi cenil.

5., 6. a) Prečo mala Marta počas Ježišovej návštevy plné ruky práce? b) Ako Mária využila príležitosť, ktorá sa naskytla pri Ježišovej návšteve?

⁵ Marta mala veľkú zásluhu na tom, že sa u nich hostia cítili príjemne a nič im nechýbalo. Zdá sa, že táto pracovitá žena bola často v jednom kole. Inak to nebolo ani teraz, keď mal prísť Ježiš. Ihneď pre tohto vzácneho hosťa a možno aj pre niekoľkých jeho spoločníkov naplánovala výnimočnú hostinu s mnohými chodmi. V tom čase bola pohostinnosť veľmi dôležitá. Keď prišiel nejaký hosť, privítali ho bozkom, zobuli mu sandále, umyli nohy a potreli mu hlavu osviežujúcim vonným olejom. (Prečítajte Lukáša 7:44–47.) Urobili všetko pre to, aby mu poskytli čo najlepšie ubytovanie a jedlo.

⁶ Marta a Mária mali teraz plné ruky práce. Mária, ktorá sa niekedy považuje za vnímavejšiu a hĺbavejšiu, svojej sestre spočiatku určite pomáhala. Ale keď Ježiš prišiel, situácia sa zmenila. Ježiš túto návštevu považoval za príležitosť vyučovať — a aj ju využil! Na rozdiel od vtedajších náboženských vodcov si Ježiš ženy vážil a ochotne ich učil o Božom Kráľovstve, ktoré bolo hlavnou témou jeho služby. Mária, nadšená možnosťou počúvať ho, si sadá k jeho nohám a hltá každé jeho slovo.

7., 8. Prečo sa v Marte stupňovalo napätie a ako sa to nakoniec prejavilo?

⁷ Určite si vieme predstaviť, ako sa v Marte stupňuje napätie. S prípravou všetkých tých chodov má toľko práce a musí myslieť na toľko vecí, keď sa chce postarať o svojich hostí, že je stále viac znepokojená a rozrušená. Ako pobehuje sem a tam a vidí, že jej sestra si tam sedí a nijako jej nepomáha, možno trochu očervenie, chvíľami si nahlas povzdychne alebo sa mračí. A nie je to nič prekvapujúce. Nemôže predsa stihnúť všetku tú prácu sama!

 ⁸ Napokon už Marta nedokáže ovládnuť svoje rozhorčenie. Preruší Ježiša a vyhŕkne: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama? Povedz jej preto, aby mi pomohla.“ ​(Luk. 10:40) To boli silné slová. Niektoré preklady uvádzajú jej otázku ako obvinenie, že Ježiša tá situácia nezaujíma. Potom Marta požiadala Ježiša, aby Máriu usmernil a prikázal jej, aby išla niečo robiť.

9., 10. a) Čo Ježiš Marte povedal? b) Ako vieme, že Ježiš Martu nekarhal pre zložité jedlo, ktoré pripravovala?

⁹ Ježišova odpoveď ju možno prekvapila, a nielen ju, ale odvtedy aj mnohých čitateľov Biblie. Vľúdne jej povedal: „Marta, Marta, si úzkostlivá a znepokojuješ sa mnohými vecami. Málo vecí je však potrebných, alebo iba jedna. Mária si vyvolila dobrý diel a nebude jej odňatý.“ ​(Luk. 10:41, 42) Čo tým Ježiš myslel? Chcel povedať, že Marta je príliš zameraná na hmotné veci? Naznačoval, že všetko jej úsilie pri príprave dobrého jedla je zbytočné?

¹⁰ Nie. Ježiš jasne videl, že Martine pohnútky sú čisté a že to robí z lásky. Okrem toho si nemyslel, že snaha veľmi štedro si uctiť hosťa je zákonite nesprávna. Rád prijal pozvanie na „veľkú hostinu“, ktorú preňho nejaký čas predtým usporiadal Matúš. (Luk. 5:29) Nešlo o zložité jedlo, ktoré Marta pripravovala, ale o jej priority. Bola naň taká zameraná, že stratila zo zreteľa dôležitejšie veci. Aké?

11., 12. Ako Ježiš láskavo usmernil Martu?

¹¹ Ježiš, jednosplodený Syn Boha Jehovu, bol v ich dome, aby učil pravdu. Nič, ani Martino úžasné jedlo a všetky tie prípravy, nemohlo byť dôležitejšie. Ježiša nepochybne zarmútilo, že Marta si necháva ujsť jedinečnú príležitosť prehĺbiť si vieru, ale nechal ju, aby sa rozhodla sama. * No keď ho žiadala, aby prinútil Máriu konať rovnako, to už bolo niečo iné.

¹² A tak Martu láskavo usmernil. Príjemným tónom hlasu dvakrát vyslovil jej meno, aby upokojil jej vybičované nervy, a potom ju uistil, že nie je potrebné, aby  bola „úzkostlivá a znepokojovala sa mnohými vecami“. Jednoduché jedlo, pozostávajúce z jedného alebo dvoch chodov, by úplne stačilo, najmä keď tu prebiehala duchovná hostina. Ježiš by preto v žiadnom prípade Márii neodňal „dobrý diel“, ktorý si vyvolila — možnosť počúvať ho, ako vyučuje!

13. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Ježiš usmernil Martu?

¹³ Z tejto drobnej príhody, ktorá sa odohrala v domácnosti Marty, Márie a Lazara, sa dnes Kristovi nasledovníci môžu veľa naučiť. Nikdy nesmieme dovoliť, aby nám niečo bránilo v uspokojovaní našich „duchovných potrieb“. (Mat. 5:3) Aj keď chceme napodobňovať Martu v štedrosti a pracovitosti, nikdy by sme sa nechceli stať úzkostlivými a znepokojovať sa  menej dôležitou stránkou pohostinnosti natoľko, že by sme sa ochudobnili o to, čo je dôležitejšie. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa stretávame so spoluveriacimi, nie je pohostiť ich ani byť pohostení honosným jedlom, ale vzájomne sa povzbudiť a odovzdať si duchovné dary. (Prečítajte Rimanom 1:11, 12.) Pri takýchto budujúcich príležitostiach úplne stačí aj jednoduché jedlo.

14. Prečo môžeme povedať, že Marta je pre nás dobrým príkladom v tom, ako prijať napomenutie?

¹⁴ Prijala Marta Ježišovo láskavé napomenutie a poučila sa z neho? O tom nemusíme pochybovať. V úvode vzrušujúcej správy o jej bratovi, ktorú zapísal apoštol Ján, čítame: „Ježiš miloval Martu a jej sestru a Lazara.“ ​(Ján 11:5) Od spomínanej Ježišovej návštevy v Betánii uplynulo niekoľko mesiacov. Marta sa očividne na Ježiša neurazila ani v sebe neživila voči nemu negatívne pocity. Naopak, vzala si jeho láskavú radu k srdcu. Aj v tejto veci je pre nás vynikajúcim príkladom viery — veď kto z nás z času na čas nepotrebuje trochu usmerniť?

15., 16. a) Čo Marta určite robila, keď jej brat ochorel? b) Prečo boli nádeje Marty a Márie zmarené?

¹⁵ Keď Lazar ochorel, Marta sa oňho určite neúnavne starala. Robila, čo bolo v jej silách, len aby sa mu uľavilo a aby sa uzdravil. No jeho stav sa stále zhoršoval. Celé hodiny boli jeho sestry pri jeho lôžku a starali sa oňho. Ako často asi Marta uprene sledovala bratovu strhanú tvár a spomínala na radostné i smutné chvíle, ktoré spolu prežili!

¹⁶ Keď sa zdalo, že Marta a Mária už Lazarovi nedokážu pomôcť, poslali odkaz Ježišovi. Zvestoval na mieste, ktoré bolo asi dva dni cesty odtiaľ. Ich odkaz znel jednoducho: „Pane, pozri, ten, ku ktorému máš náklonnosť, je chorý.“ ​(Ján 11:1, 3) Vedeli, že Ježiš mal ich brata veľmi rád, a verili, že urobí všetko, čo bude môcť, len aby svojmu priateľovi pomohol. Upínali svoje nádeje na to, že Ježiš stihne prísť skôr, než bude príliš neskoro? Ak áno, ich nádeje boli zmarené. Lazar zomrel.

17. Prečo bola Marta zmätená a čo urobila, keď sa dopočula, že Ježiš prichádza?

¹⁷ Marta s Máriou oplakávali svojho brata, robili prípravy na jeho pohreb a prijímali mnohých hostí z Betánie a okolia. No o Ježišovi stále žiadne správy. Ako čas ubiehal, Marta bola  zrejme stále viac zmätená. Štyri dni po Lazarovej smrti sa konečne dopočula, že Ježiš sa približuje k ich dedine. Marta bola vždy ženou činu a aj v tejto pochmúrnej chvíli vstáva a bez toho, aby niečo povedala Márii, ponáhľa sa za Ježišom. (Prečítajte Jána 11:18–20.)

18., 19. Akú nádej vyjadrila Marta a prečo bola jej viera pozoruhodná?

¹⁸ Keď Marta zbadá svojho Pána, vyjadrí to, čo ju i Máriu celé tie dni sužovalo: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ Ale jej nádej a viera v nej nezomreli. Dodáva: „A predsa teraz viem, že nech poprosíš Boha o čokoľvek, Boh ti dá.“ Ježiš jej vzápätí hovorí niečo, čo jej vieru posilní: „Tvoj brat vstane.“ ​(Ján 11:21–23)

¹⁹ Marta si myslí, že Ježiš hovorí o vzkriesení, ktoré nastane v budúcnosti, a tak mu na to hovorí: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ ​(Ján 11:24) Jej viera vo vzkriesenie  bola pozoruhodná. Niektorí židovskí náboženskí vodcovia, zvaní saduceji, toto učenie popierali, hoci bolo v inšpirovaných Písmach jasne vyjadrené. (Dan. 12:13; Mar. 12:18) Marta však vedela, že Ježiš učí o nádeji na vzkriesenie a že dokonca niekoľkých ľudí aj vzkriesil — hoci žiaden z nich nebol mŕtvy tak dlho ako Lazar. Nevedela však, čo bude nasledovať.

20. Vysvetli význam Ježišovho nezabudnuteľného výroku a Martinej odpovede v Jánovi 11:25–27.

²⁰ Potom Ježiš vyslovil nezabudnuteľný výrok: „Ja som vzkriesenie a život.“ Áno, Boh Jehova dal svojmu Synovi moc, aby mohol v budúcnosti kriesiť ľudí v celosvetovom rozsahu. Ježiš sa Marty opýtal: „Veríš tomu?“ Na to Marta odpovedala slovami, ktoré sme spomínali na začiatku tejto kapitoly. Verila, že Ježiš je Kristus, čiže Mesiáš, že je Synom Boha Jehovu a že on je ten, ktorého príchod do sveta predpovedali proroci. (Ján 5:28, 29; prečítajte Jána 11:25–27.)

21., 22. a) Ako Ježiš ukázal, že súcití s tými, ktorí žialia? b) Opíš vzkriesenie Lazara.

²¹ Cení si Boh Jehova a jeho Syn, Ježiš Kristus, vieru, akú mala Marta? Jasnou odpoveďou na túto otázku sú udalosti, ktoré sa ďalej odohrali pred jej očami. Ponáhľa sa po svoju sestru. Potom vidí, ako Ježiš s hlbokým pohnutím hovorí s Máriou a s mnohými trúchliacimi, ktorí sú s ňou. Vidí, ako sa Ježišovi zalievajú oči slzami, keď neskrývane prejavuje svoj hlboký žiaľ nad bolesťou, ktorú pôsobí smrť. Počuje, ako Ježiš nariaďuje, aby odvalili kameň od hrobky jej brata. (Ján 11:28–39)

²² Marta, ktorá vždy uvažuje prakticky, namieta, že telo už bude zapáchať, lebo sú to už štyri dni, čo Lazar zomrel. Ježiš jej pripomína: „Či som ti nepovedal, že keď uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Marta uverila a naozaj uvidela slávu Boha Jehovu. Priamo tam a v tej chvíli dal svojmu Synovi moc, aby Lazara priviedol späť k životu! Skús si predstaviť nasledujúce okamihy, na ktoré Marta do konca svojho života určite nezabudla: najprv Ježišov príkaz „Lazar, poď von!“, potom slabý zvuk, ktorý sa ozval z hrobky, keď Lazar, ešte stále v ovíjadlách, v ktorých sa pochovávali mŕtvi, vstal a pomaly sa sunul k otvoru jaskyne, potom Ježišov príkaz „rozviažte ho a nechajte ho odísť“ a nakoniec nepochybne búrlivé objatie, keď si Marta, Mária a ich brat padli do náručia. (Prečítajte Jána 11:40–44.) Bremeno žiaľu, ktoré ťažilo Martino srdce, bolo zrazu preč!

23. Čo chcú Jehova a Ježiš urobiť pre teba a čo musíš robiť ty?

 ²³ Z tejto správy vidíme, že vzkriesenie mŕtvych nie je len zbožným prianím, ale je to potešujúce biblické učenie a dokázaný historický fakt. (Jób 14:14, 15) Jehova a jeho Syn túžia odmeniť ľudí, ktorí prejavujú vieru, tak ako odmenili Martu, Máriu a Lazara. Takúto odmenu majú pripravenú aj pre teba, ak si budeš budovať silnú vieru.

24. Akú poslednú zmienku o Marte nachádzame v Biblii?

²⁴ Potom sa s Martou stretávame v biblickom zázname už len raz. Bolo to na začiatku posledného týždňa Ježišovho života na zemi. Ježiš vedel, aké ťažké chvíle ho čakajú, a tak sa opäť ubytoval u svojich priateľov v Betánii. Odtiaľ chodieval pešo tri kilometre do Jeruzalema. V jeden deň Ježiš s Lazarom večerali v dome malomocného Šimona a tu nachádzame poslednú zmienku o Marte: „Marta obsluhovala.“ ​(Ján 12:2)

25. Prečo dnes môžu zbory považovať ženy podobné Marte za požehnanie?

²⁵ Čo iné by sme aj čakali od tejto pracovitej ženy?! Keď sa s ňou v Biblii stretávame prvý raz, pracuje. A pri poslednej zmienke zase pracuje, aby sa čo najlepšie postarala o potreby tých, ktorí sú okolo nej. Zbory Kristových nasledovníkov sú dnes požehnané ženami podobnými Marte — odvážnymi a štedrými, ktoré vždy prejavujú vieru skutkami a rozdávajú sa v prospech druhých. Počínala si tak Marta aj naďalej? Zrejme áno. Ak to tak bolo, robila múdro, lebo ju čakali ďalšie ťažké chvíle.

26. V čom Marte pomáhala jej viera?

²⁶ O niekoľko dní musela Marta zniesť strašnú smrť svojho milovaného Pána, Ježiša. Navyše tí istí vrahovia a pokrytci, ktorí zabili Ježiša, boli odhodlaní zabiť aj Lazara, lebo jeho vzkriesenie posilňovalo vieru mnohých. (Prečítajte Jána 12:9–11.) A, samozrejme, smrť napokon preťala putá lásky, ktoré spájali Martu a jej súrodencov. Nevieme, kedy alebo ako k tomu došlo, ale Marte jej vzácna viera dozaista pomáhala vytrvať až do konca. Dnešní kresťania by preto mali jej vieru napodobňovať.