1. Čo bola asi najhoršia chvíľa v Petrovom živote?

PETER určite nikdy nezabudne na ten hrozný okamih, keď sa ich pohľady stretli. Zbadal v Ježišových očiach nejaký náznak sklamania alebo výčitky? To s istotou nevieme. Inšpirovaná správa hovorí len to, že „Pán sa obrátil [a] pozrel sa na Petra“. (Luk. 22:61) Pri tom jedinom pohľade si však Peter uvedomil, ako žalostne zlyhal. Uvedomil si, že práve urobil presne to, čo Ježiš predpovedal a o čom on vehementne tvrdil, že nikdy neurobí — zaprel svojho milovaného Pána. Peter bol zdrvený. Bola to asi najhoršia chvíľa najhoršieho dňa v jeho živote.

2. Čo sa Peter potreboval naučiť a prečo môže byť jeho príbeh pre nás užitočný?

² Ale ešte nebolo všetko stratené. Peter mal veľkú vieru, a tak mal stále možnosť spamätať sa a naučiť sa od Ježiša niečo veľmi dôležité — odpúšťať. A to sa potrebuje naučiť každý z nás. Pozrime sa teda, ako sa Peter popasoval s touto náročnou úlohou.

3., 4. a) Akú otázku položil Peter Ježišovi a čo si Peter asi myslel? b) Ako Ježiš ukázal, že Peter je ovplyvnený duchom, ktorý bol v tých časoch rozšírený?

³ Asi pred polrokom Peter vo svojom domovskom meste Kafarnaum pristúpil k Ježišovi a opýtal sa ho: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne? Až sedem ráz?“ Peter si asi myslel, že je veľkorysý. Veď náboženskí vodcovia v tých dňoch učili, že človek je povinný odpustiť len trikrát! Ježiš však Petrovi odpovedal: „Nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ ​(Mat. 18:21, 22)

⁴ Chcel tým Ježiš naznačiť, že Peter by si mal viesť záznamy o tom, koľkokrát sa voči nemu niekto previnil? Nie. Keď Ježiš zmenil Petrov limit zo sedem na sedemdesiatsedem, vlastne tým povedal, že pokiaľ ide o odpúšťanie druhým, láska nám nedovoľuje stanovovať si nejaké hranice. (1. Kor. 13:4, 5) Ukázal tak, že Peter je ovplyvnený duchom, ktorý bol v tých časoch rozšírený.  Charakterizovala ho necitlivosť srdca a nedostatok milosrdenstva. Ľudia nasiaknutí týmto duchom si, obrazne povedané, viedli účtovnú knihu, do ktorej si akoby značili, koľkokrát sa voči nim niekto previnil, a potom podľa toho buď ešte tomu človeku odpustili, alebo už nie. No Boh si praje, aby sme boli v odpúšťaní veľkorysí. (Prečítajte 1. Jána 1:7–9.)

5. Kedy sa zrejme najviac naučíme o potrebe odpúšťania?

⁵ Peter Ježišovi neodporoval. Ale prenikli mu Ježišove slová do srdca? O potrebe odpúšťania sa často najviac naučíme vtedy, keď si uvedomíme, ako zúfalo ho potrebujeme my sami. Vráťme sa teda k udalostiam, ktoré viedli k Ježišovej smrti. V týchto náročných posledných hodinách Peter svojím konaním mnohokrát vyskúšal Ježišovu ochotu odpúšťať.

6. a) Ako Peter zareagoval, keď chcel Ježiš poučiť svojich apoštolov o pokore? b) Ako sa však Ježiš k Petrovi správal?

⁶ Nadišiel významný večer — posledný večer Ježišovho života na zemi. Je toho ešte veľa, čo chce Ježiš naučiť svojich apoštolov, napríklad o pokore. Ježiš im dáva vzor tým, že im pokorne umýva nohy, čo bola práca, ktorú zvyčajne konali tí najnižší sluhovia v domácnosti. Peter spočiatku nechápe, prečo to Ježiš robí, a potom mu hovorí: „Ty mi určite nikdy nebudeš umývať nohy.“ Ale nakoniec Ježiša žiada, aby mu umyl nielen nohy, ale aj ruky a hlavu! Ježiš nestráca trpezlivosť, ale pokojne vysvetľuje dôležitosť a význam svojho konania. (Ján 13:1–17)

7., 8. a) Ako Peter opäť skúšal Ježišovu trpezlivosť? b) Ako Ježiš naďalej prejavoval láskavosť a ochotu odpúšťať?

⁷ Krátko nato Peter opäť skúša Ježišovu trpezlivosť. Medzi apoštolmi vzniká hádka o to, ktorý z nich je najväčší, a Peter sa do nej nepochybne zapája. Ich hádka je naozaj hanebnou ukážkou ľudskej pýchy. Napriek tomu ich Ježiš usmerňuje láskavo a dokonca ich chváli za to, čo si zasluhuje pochvalu — že pri ňom verne zostali až doteraz. No predpovedá, že ho všetci opustia. Peter sa okamžite bráni, že on bude stáť pri ňom, aj keby mal preto zomrieť. Ježiš však o ňom prorokuje, že sa zachová úplne opačne — že ešte v tú noc, skôr než kohút dvakrát zakikiríka, ho trikrát zaprie. Peter mu nielenže protirečí, ale sa aj vychvaľuje, že on určite zostane verný, aj keby všetci ostatní apoštoli Ježiša opustili! (Mat. 26:31–35; Mar. 14:27–31; Luk. 22:24–28; Ján 13:36–38)

⁸ Strácal teraz už Ježiš s Petrom trpezlivosť? Nie, ani v tých ťažkých chvíľach neprestával hľadať vo svojich nedokonalých apoštoloch to dobré. Vedel, že Peter ho sklame, no napriek tomu  povedal: „Pokorne som však za teba prosil, aby neochabla tvoja viera. A ty, keď sa raz vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ ​(Luk. 22:32) Týmito slovami Ježiš vyjadril dôveru v to, že Peter sa spamätá a opäť bude pokračovať vo svojej vernej službe. Nebol to úžasný prejav láskavosti a ochoty odpúšťať?

9., 10. a) Ako musel Ježiš napomenúť Petra v Getsemanskej záhrade? b) Čo nám môžu pripomenúť Petrove zlyhania?

⁹ Neskôr v Getsemanskej záhrade musel Ježiš Petra opäť usmerniť, a nielen raz. Ježiš poprosil Petra a tiež Jakuba a Jána, aby bdeli, kým sa bude modliť. Prežíval nesmiernu citovú tieseň a potreboval podporu, ale Peter i ostatní dvaja apoštoli opakovane zaspali. Nato Ježiš vyslovil slová, v ktorých sa zračilo pochopenie a ochota odpustiť: „Duch je pravdaže dychtivý, ale telo je slabé.“ ​(Mar. 14:32–41)

¹⁰ Onedlho sa z tmy vynoril zástup s pochodňami, vyzbrojený mečmi a kyjakmi. V tejto chvíli bolo potrebné konať obozretne a uvážlivo. Ale Peter sa bez rozmýšľania zahnal mečom a odsekol ucho veľkňazovmu otrokovi Malchusovi. Ježiš Petra pokojne napomenul a Malchusa uzdravil. Potom vyslovil zásadu, že jeho nasledovníci by nemali používať násilie. (Mat. 26:47–55; Luk. 22:47–51; Ján 18:10, 11) V uplynulých hodinách Peter vyskúšal Ježišovu ochotu odpúšťať už niekoľkokrát. Jeho zlyhania nám môžu pripomenúť, že všetci často hrešíme. (Prečítajte Jakuba 3:2.) Veď kto z nás nepotrebuje, aby mu Boh deň čo deň odpúšťal? Pre Petra sa však tá noc ešte ani zďaleka neskončila. To najhoršie ho ešte len čakalo.

11., 12. a) Ako Peter po Ježišovom zatknutí prejavil istú mieru odvahy? b) Ako Peter zlyhal v tom, o čom predtým Ježiša tak presviedčal?

¹¹ Ježiš povedal zástupu, že ak hľadajú jeho, nech apoštolov nechajú odísť. Peter sa bezmocne prizeral, ako Ježiša spútavajú. Potom ušiel, rovnako ako ostatní apoštoli.

¹² Peter a Ján sa nakoniec na úteku zastavili, zrejme pri dome bývalého veľkňaza Annáša, kde najprv odviedli Ježiša, aby ho vypočúvali. Keď odtiaľ Ježiša odvádzali, Peter a Ján šli za ním, ale v určitom „odstupe“. (Mat. 26:58; Ján 18:12, 13) Peter nebol zbabelec. Už len ísť za Ježišom si vyžadovalo istú mieru odvahy. Veď dav, ktorý Ježiša viedol, bol ozbrojený, a Peter už jedného z nich zranil. Napriek tomu v jeho konaní nebadať tú oddanú lásku, o ktorej Ježiša tak presviedčal — tú ochotu zomrieť po boku svojho Pána, ak by to bolo potrebné. (Mar. 14:31)

13. Aký je jediný prijateľný spôsob, ako nasledovať Krista?

 ¹³ Podobne ako Peter, aj dnes sa mnohí ľudia snažia nasledovať Krista, ale v určitom „odstupe“ — tak, aby si to nikto nevšimol. Ale ako aj neskôr napísal Peter, jediný prijateľný spôsob, ako nasledovať Krista, je pridržiavať sa ho tak pevne, ako len môžeme, a napodobňovať ho vo všetkom bez ohľadu na následky. (Prečítajte 1. Petra 2:21.)

14. Čo robil Peter v tú noc, keď prebiehal súdny proces s Ježišom?

¹⁴ Peter opatrne nasledoval tých, ktorí odvádzali Ježiša, až k bráne jedného z najimpozantnejších panských sídiel v Jeruzaleme. Bol to dom Kaifáša, bohatého a vplyvného veľkňaza. Takéto domy mali obyčajne uprostred nádvorie a vpredu bránu. Peter prišiel k bráne, ale nechceli ho pustiť dnu. Ján, ktorý veľkňaza poznal a bol už vnútri, prišiel a povedal vrátničke, aby Petra pustila. Zdá sa, že Peter sa nedržal pri Jánovi, ani sa nesnažil dostať do domu, aby stál po boku svojho Pána. Zostal na nádvorí, kde niekoľko otrokov a sluhov prečkávalo chladnú noc pri jasnej žiare ohňa, a sledoval, ako prichádzajú a odchádzajú zástupy falošných svedkov, aby svedčili proti Ježišovi v súdnom procese. (Mar. 14:54–57; Ján 18:15, 16, 18)

15., 16. Vysvetli, ako sa splnilo Ježišovo proroctvo, že ho Peter trikrát zaprie.

¹⁵ Vrátnička, ktorá pustila Petra cez bránu, ho vo svetle ohňa mohla vidieť lepšie. Spoznáva ho! A hneď ho aj obviní: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Peter, zaskočený týmto obvinením, zaprie, že pozná Ježiša, a dokonca tvrdí, že vlastne ani nevie, o čom to dievča hovorí. Odchádza k bráne a snaží sa byť nenápadný. Ale tam si ho všimne iné dievča a zvolá: „Tento bol s Ježišom Nazaretským.“ Peter sa zaprisaháva: „Nepoznám toho človeka!“ ​(Mat. 26:69–72; Mar. 14:66–68) Možno práve teraz, keď druhýkrát zaprel Ježiša, započuje kikiríkať kohúta, ale je príliš rozrušený, než aby si spomenul na prorocké slová, ktoré Ježiš vyslovil len pred niekoľkými hodinami.

¹⁶ Ešte aj potom sa Peter zúfalo snaží uniknúť pozornosti. Ale pristúpi k nemu skupinka ľudí, ktorí postávajú na nádvorí. Jeden z nich je príbuzný Malchusa, otroka, ktorého Peter zranil. Hovorí Petrovi: „Či som ťa nevidel s ním v záhrade?“ Peter ich chce stoj čo stoj presvedčiť, že sa mýlia. A tak prisahá, že Ježiša nepozná, a zaklína sa — zjavne hovorí, že nech je prekliaty, ak klame. Tak Peter zaprel Ježiša tretíkrát. Sotva to dopovedal, zakikiríkal kohút. To bolo už druhý raz, čo v tú noc počul kikiríkať kohúta. (Ján 18:26, 27; Mar. 14:71, 72)

17., 18. a) Ako to na Petra zapôsobilo, keď si uvedomil, ako veľmi svojho Pána sklamal? b) O čom možno Peter uvažoval?

 ¹⁷ Práve vtedy Ježiš vyšiel na balkón, z ktorého bol výhľad na nádvorie. A v tej chvíli sa jeho pohľad stretol s Petrovým, ako sme to opisovali na začiatku tejto kapitoly. Vtedy Petrovi došlo, ako veľmi svojho Pána sklamal. Zdrvený pocitmi viny, odchádza z nádvoria. Vydáva sa do ulíc mesta a jeho kroky osvetľuje len mesiac, ktorý je v splne a už pomaly ustupuje novému dňu. Oči sa mu zalievajú slzami a zrak sa mu zahmlieva. Napokon sa pod ťarchou toho všetkého zlomí a horko sa rozplače. (Mar. 14:72; Luk. 22:61, 62)

¹⁸ Ak človek takto žalostne zlyhá, veľmi ľahko môže dospieť k záveru, že jeho hriech je príliš veľký na to, aby mu mohol byť odpustený. Možno takto uvažoval aj Peter. Ale naozaj to tak bolo?

19. a) Aké pocity určite premáhali Petra, keď si uvedomil, ako zlyhal? b) Ako vieme, že sa nepoddal zúfalstvu?

¹⁹ Zrejme si nedokážeme ani len predstaviť, ako veľmi sa Peter trápil, keď prišlo ráno a on bol svedkom udalostí, ktoré nasledovali. Ako veľmi sa musel odsudzovať, keď Ježiš po hodinách utrpenia neskôr v ten deň skonal! Určite sa ho zmocňovala hrôza zakaždým, keď pomyslel na to, že svojmu Pánovi ešte pridal k bolesti toho posledného dňa, ktorý prežil ako človek tu na zemi. Ale hoci na Petra určite doliehala hlboká čierňava smútku, nepoddal sa zúfalstvu. Vieme to z toho, že už onedlho bol opäť so svojimi duchovnými bratmi. (Luk. 24:33) Niet pochýb, že všetci apoštoli do jedného ľutovali, ako sa v tú ponurú noc zachovali, a navzájom sa utešovali.

20. Čo sa môžeme naučiť z jedného z Petrových najlepších rozhodnutí?

²⁰ Dalo by sa povedať, že sme práve svedkami jedného z Petrových najlepších rozhodnutí. Keď Boží služobník padne, nezáleží na tom, ako hlboko padol, ale na tom, nakoľko je odhodlaný znovu vstať a dať veci do poriadku. (Prečítajte Príslovia 24:16.) Tým, že Peter vyhľadal svojich bratov napriek tomu, že bol na dne, prejavil skutočnú vieru. Keď je človek zdrvený žiaľom alebo ľútosťou, utiahnuť sa do samoty môže byť lákavé, ale veľmi nebezpečné. (Prísl. 18:1) V takej situácii je múdre držať sa blízko spoluveriacich a znovu získať silu na to, aby sme mohli ďalej slúžiť Bohu. (Hebr. 10:24, 25)

21. Akú správu sa Peter dozvedel vďaka tomu, že bol so svojimi duchovnými bratmi?

 ²¹ Vďaka tomu, že bol Peter so svojimi duchovnými bratmi, mohol sa dozvedieť ohromujúcu správu: Ježišovo telo nie je v hrobke! Peter s Jánom sa okamžite rozbehnú k hrobke, v ktorej bol Ježiš pochovaný a ktorej vchod bol zapečatený. Ján, pravdepodobne mladší než Peter, k nej dobieha ako prvý. Ale keď nachádza hrobku otvorenú, zdráha sa vojsť. To však nie je Petrov prípad. Hoci určite lapá po dychu, vchádza dnu. Hrobka je prázdna! (Ján 20:3–9)

22. Vďaka čomu už na sklonku dňa nebolo v Petrovom srdci ani stopy po žiali či pochybnostiach?

²² Uveril Peter, že Ježiš bol vzkriesený? Spočiatku nie — a to aj napriek tomu, že niekoľko bohabojných žien tvrdilo, že sa im zjavili anjeli a oznámili im, že Ježiš vstal z mŕtvych. (Luk. 23:55–24:11) Ale na sklonku dňa už v Petrovom srdci nebolo ani stopy po žiali či pochybnostiach. Ježiš bol nažive a teraz už ako mocný duchovný tvor! Zjavil sa všetkým apoštolom. Ale najprv urobil ešte niečo iné, len pre jedného z nich. Apoštoli v ten deň povedali: „Pán bol naozaj vzkriesený a zjavil sa Šimonovi!“ ​(Luk. 24:34) Podobne aj apoštol Pavol sa neskôr zmienil o tom výnimočnom dni, keď sa Ježiš „zjavil Kéfasovi, neskôr dvanástim“. (1. Kor. 15:5) Kéfas a Šimon sú len iné Petrove mená. Ježiš sa teda v ten deň zjavil Petrovi — očividne vtedy, keď bol Peter sám.

23. Prečo by mali kresťania, ktorí sa dopustia hriechu, pamätať na Petra?

²³ O dojímavom stretnutí Ježiša a Petra sa Biblia bližšie nezmieňuje. To, čo sa odohralo, zostalo len medzi nimi. Predstav si, aký dojatý musel byť Peter, keď videl svojho milovaného Pána opäť nažive a keď mal možnosť povedať mu, ako veľmi ho trápi, že ho sklamal, a ako veľmi to ľutuje. Po ničom inom netúžil viac než po Ježišovom odpustení. A kto by pochyboval o tom, že mu Ježiš veľkoryso odpustil? Ak sa nám stane, že sa dopustíme vážneho hriechu, mali by sme si spomenúť na Petra. Nikdy by sme si nemali myslieť, že náš hriech je príliš veľký na to, aby nám Boh odpustil. Ježiš je dokonalým obrazom svojho Otca, ktorý „odpustí vo veľkej miere“. (Iz. 55:7)

24., 25. a) Opíš noc, ktorú Peter strávil rybolovom na Galilejskom mori. b) Ako zareagoval Peter, keď Ježiš ráno urobil zázrak?

²⁴ Ježiš povedal svojim apoštolom, aby išli do Galiley. Tam sa s ním mali znovu stretnúť. Keď tam apoštoli prišli, Peter sa rozhodol, že ide na Galilejské more chytať ryby. Pridali sa k nemu  aj iní. Peter bol znovu na jazere, na ktorom strávil veľkú časť svojho života predtým, ako stretol Ježiša. Vŕzganie člna, šplechot vĺn narážajúcich o čln i na dotyk drsné siete, ktoré mu prechádzali pod rukami — to všetko mu bolo istotne dôverne známe a vyvolávalo v ňom príjemné spomienky. Muži však za celú noc nič nechytili. (Mat. 26:32; Ján 21:1–3)

²⁵ Keď sa začalo brieždiť, z brehu na nich niekto zavolal a radil im, aby hodili siete z druhej strany člna. Poslúchli a nato vytiahli z vody obrovský úlovok — 153 rýb! Peter pochopil, kto stojí  na brehu. Skočil do vody a plával k pevnine. Na brehu Ježiš ponúkol svojim verným priateľom jedlo — rybu pečenú na drevnom uhlí. Teraz sa obrátil k Petrovi. (Ján 21:4–14)

26., 27. a) Akú možnosť dal Ježiš Petrovi? b) Čo bolo dôkazom toho, že Ježiš Petrovi úplne odpustil?

²⁶ Ježiš sa Petra opýtal, či svojho Pána miluje „viac... ako tieto“, zjavne ukazujúc na veľký úlovok rýb. Zvíťazí v Petrovom srdci láska k rybárčeniu nad láskou k Ježišovi? Peter Ježiša trikrát zaprel a Ježiš mu dal teraz možnosť, aby mu pred zrakom ostatných trikrát potvrdil svoju lásku. Keď to Peter urobil, Ježiš mu povedal, ako má túto lásku dávať najavo: tým, že bude svätú službu dávať pred všetko ostatné, a tým, že bude sýtiť, posilňovať a pásť Kristovo stádo, jeho verných nasledovníkov. (Ján 21:15–17)

²⁷ Tak Ježiš potvrdil, že on i jeho Otec s Petrom naďalej počítajú. Peter mal zohrávať dôležitú úlohu v zbore, ktorého Hlavou bude Kristus. To bol naozaj mocný dôkaz toho, že mu Ježiš úplne odpustil! Tento prejav milosrdenstva na Petra určite hlboko zapôsobil a istotne si ho vzal k srdcu.

28. Ako Peter začal žiť v súlade s významom svojho mena?

²⁸ Peter si celé roky verne plnil svoju úlohu. Posilňoval svojich bratov, tak ako mu to Ježiš v predvečer svojej smrti kládol na srdce. (Luk. 22:32) Sýtil a pásol Kristových nasledovníkov láskavo a trpezlivo. Muž menom Šimon začal žiť v súlade s menom, ktoré dostal od Ježiša — Peter, čiže Skala —, a stal sa stabilnou, pevnou a spoľahlivou oporou kresťanského zboru. O tom do veľkej miery svedčia aj dva vrúcne, osobné listy, ktoré Peter napísal a ktoré sa stali veľmi cennými biblickými knihami. Z týchto listov vidno, že Peter nikdy nezabudol na to, čo sa naučil od Ježiša o odpúšťaní. (Prečítajte 1. Petra 3:8, 9; 4:8.)

29. Ako môžeme napodobňovať Petrovu vieru a milosrdenstvo jeho Pána?

²⁹ Kiež na toto poučenie nikdy nezabudneme ani my. Prosíme Boha denne o odpustenie našich mnohých previnení? A keď nám odpustí, prijmeme to a veríme, že vďaka jeho odpusteniu môžeme mať čisté svedomie? A na druhej strane, odpúšťame my druhým? Ak to všetko robíme, napodobňujeme Petrovu vieru — a milosrdenstvo jeho Pána.