Jonathan z Filipín čakal v nemocnici na dohovorenú schôdzku s lekárom. Keď si jeho slušný odev a upravený zovňajšok všimla pracovníčka recepcie, opýtala sa ho, či je poisťovací agent. Jonathan jej povedal, že je Jehovov svedok a že istému pacientovi, tiež Jehovovmu svedkovi, prišiel pomôcť v určitých otázkach  zdravotnej starostlivosti. Na recepčnú, ktorá sa volala Laila, to veľmi zapôsobilo. Povedala mu, že nedávno jej zomrel otec a že pred smrťou pravidelne čítal Strážnu vežu. Jonathan jej prečítal Jána 5:28, 29 a dal jej leták Aká je nádej pre milovaných zomrelých?

Pri nasledujúcich návštevách nemocnice jej nosil ďalšie publikácie a spojil ju so sestrou, ktorá s ňou zaviedla biblické štúdium. Zanedlho sa v štúdiu pripojil  k Laile aj manžel, jej sestra i mama, ktoré žili s nimi.

Lailina suseda Rose sa Laily raz opýtala, prečo k nej chodí toľko návštev. Laila jej povedala, že študuje Bibliu s Jehovovými svedkami. Tak začala študovať aj Rose. Keď Rose navštívila svoju sestru Abigail v provincii, z ktorej pochádza, celá natešená jej rozprávala o tom, čo sa dozvedá. Jej sestru to zaujalo, a preto požiadala o biblické štúdium. Ponuku štúdia prijala aj Rosina matka.

Laila sa krstila na jednom z nedávnych regionálnych zjazdov. V súčasnosti je už pokrstená aj jej matka. Jej suseda Rose a Rosina sestra sa dali pokrstiť minulý rok. Rosina matka už pravidelne chodí na zhromaždenia. A niektorí členovia Lailinej rodiny pokračujú v štúdiu. To všetko je výsledok jedného rozhovoru v nemocnici!

V obvode posunkového jazyka na Srí Lanke je teraz pekný vzrast. V roku 2015 tam mali ani nie 80 adries nepočujúcich napísaných na kúskoch papiera. Medzitým tam vznikol prvý zbor, ktorý používa srílanský posunkový jazyk. Zvestovatelia majú teraz k dispozícii počítačovú databázu s asi 420 menami nepočujúcich spolu so súradnicami GPS. Asi 80 percent týchto ľudí už bratia kontaktovali buď osobne, alebo cez videohovor, poprípade textovými správami. Istí misionári uvádzajú: „Teraz už môžeme dať nepočujúcim zvestovateľom obvod, v ktorom môžu slúžiť. Predtým mohli navštevovať iba nepočujúcich, ktorých osobne poznali.“

Bratia v Mongolsku sa aktívne zapájajú do metropolitnej služby, aj keď teplota klesne pod mínus 30 stupňov Celzia. Istý vládny úradník si zo stojana vzal publikácie a neskôr napísal poďakovanie. V ňom sa vyjadril: „Som buddhista. Ale nahliadol som aj do mnohých iných náboženských smerov, lebo mám zásadu, že by sme sa nemali držať iba jednej cesty, ale mali by sme preskúmať aj iné. Po prečítaní niekoľkých publikácií, ktoré dávate ľuďom, som sa rozhodol napísať Vám list o tom, aké pocity vo mne vyvolalo to, čo som sa dozvedel. Je mi jasné, že do toho, aby ste ľuďom poskytli praktické a užitočné informácie, investujete veľa času a síl. Z Vašich publikácií som napríklad pochopil, že Biblia je kniha, ktorú si človek musí prečítať. Je to kniha, ktorá obsahuje pravdu. Dáva spoľahlivé rady, ako žiť. Chcel by som sa poďakovať všetkým, čo si dali tú námahu a preložili túto literatúru do mongolčiny. A chcel by som sa poďakovať aj všetkým, čo ju ponúkajú, či je vonku mimoriadne teplo, alebo veľmi mrzne.“

Priekopník Brett oslovil v Hongkongu mladého muža a ponúkol mu leták Čo rodiny najviac potrebujú? Keď mladík leták uvidel, oči mu zaliali slzy. Povedal, že vyrastal v pravde, ale v šestnástich ušiel z domu. Päť rokov žil na ulici a prepadol drogám. Potom ho našli pracovníci istej charitatívnej organizácie a pomohli mu.

Okrem toho povedal, že v to dopoludnie, keď sa stretol s bratom, sa modlil: „Ak je to náboženstvo, do ktorého som patril, keď som bol malý, správne, prosím ťa,  daj mi dnes nejaké znamenie.“ Vnímal to tak, že Jehova jeho modlitbu vypočul. Spolu s bratom šli do neďalekej kaviarne, kde sa porozprávali o myšlienkach z brožúry Vráť sa k Jehovovi. Keďže ešte v ten večer musel ísť späť do Francúzska, vymenili si s bratom kontakty. Neskôr Brettovi napísal: „Môj milovaný brat, Jehova vypočul moju modlitbu. V nedeľu idem do najbližšej sály.“ Vo Francúzsku sa spojil s Jehovovými svedkami a začal študovať Bibliu a chodiť na zhromaždenia.