Desatoro alebo Desať prikázaní sú zákony, ktoré dal Boh starovekému izraelskému národu. Tieto zákony sú označované aj ako Desať slov. Tak znie doslovný preklad ich hebrejského názvu aseret ha-dvarim. Tento výraz sa v Pentateuchu (Tóre), čiže v prvých piatich knihách Biblie, vyskytuje trikrát. (2. Mojžišova 34:28; 5. Mojžišova 4:13; 10:4) Do gréčtiny bol preložený ako deka (desať) logos (slov), z čoho vzniklo pomenovanie Dekalóg alebo Desatoro.

 Desatoro alebo Desať prikázaní dal Boh svojmu prorokovi Mojžišovi na vrchu Sinaj. Boli vytesané do dvoch kamenných tabuliek. (2. Mojžišova 24:12–18) Týchto desať Božích prikázaní nájdeme v Biblii v 2. Mojžišovej 20:1–17 a v 5. Mojžišovej 5:6–21.

•  Zoznam Desatora

•  Prečo sa poradie prikázaní v jednotlivých náboženstvách líši?

•  Na čo slúžilo Desatoro?

•  Musia kresťania dodržiavať Desatoro?

•  Má Desatoro pre nás ešte nejaký význam?

•  Zásady Desatora, ktoré sa objavujú v Novom Zákone

1.   Uctievaj jedine Boha Jehovu. (2. Mojžišova 20:3)

2.   Neuctievaj modly. (2. Mojžišova 20:4–6)

3.   Nepoužívaj Božie meno nedôstojným spôsobom. (2. Mojžišova 20:7)

4.   Dodržiavaj sabat. (2. Mojžišova 20:8–11)

5.   Maj v úcte svojich rodičov. (2. Mojžišova 20:12)

6.   Nezavraždi. (2. Mojžišova 20:13)

7.   Nedopusti sa nevery. (2. Mojžišova 20:14)

8.   Nekradni. (2. Mojžišova 20:15)

9.   Nesvedč krivo proti niekomu. (2. Mojžišova 20:16)

10.   Netúž po tom, čo patrí niekomu inému. (2. Mojžišova 20:17)

 V Biblii nie sú jednotlivé prikázania označené číslami. Preto vznikli rôzne názory na to, ako majú byť tieto prikázania rozčlenené. Zoznam v tomto článku ich uvádza tak, ako sa bežne zoraďujú. No v niektorých náboženstvách sa prvé, druhé a posledné prikázanie člení inak. a

 Desatoro bolo súčasťou mojžišovského Zákona. Táto zbierka zákonov pozostávala z viac ako 600 jednotlivých zákonov a tvorila zmluvné podmienky alebo dohodu medzi Bohom a starovekým izraelským národom. (2. Mojžišova 34:27) Boh tomuto ľudu sľúbil, že ak budú mojžišovský Zákon poslúchať, bude sa im dobre dariť. (5. Mojžišova 28:1–14) No hlavným účelom tohto Zákona bolo pripraviť Izraelitov na príchod sľúbeného Mesiáša, čiže Krista. (Galaťanom 3:24)

 Nie. Boh dal mojžišovský Zákon vrátane Desatora len starovekému izraelskému národu. (5. Mojžišova 5:2, 3; Žalm 147:19, 20) Tento Zákon nie je pre kresťanov záväzný. Dokonca aj kresťania židovského pôvodu boli „oslobodení od Zákona“. (Rimanom 7:6) b Mojžišovský Zákon bol nahradený „Kristovým zákonom“, ktorý zahŕňa všetko, čo Ježiš prikázal svojim nasledovníkom. (Galaťanom 6:2; Matúš 28:19, 20)

 Áno. Desatoro nám ukazuje, ako Boh premýšľa. A tak keď sa ním hlbšie zaoberáme, je to pre nás užitočné. (2. Timotejovi 3:16, 17) Desatoro je založené na overených a nadčasových zásadách. (Žalm 111:7, 8) O tieto zásady sa opiera aj to, čo sa píše v časti Biblie, ktorú ľudia nazývajú Nový Zákon. (Pozri „ Zásady Desatora, ktoré sa objavujú v Novom Zákone“.)

 Ježiš učil, že celý mojžišovský Zákon vrátane Desatora je založený na dvoch hlavných prikázaniach. Povedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘ Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon.“ ​(Matúš 22:34–40) Takže aj keď kresťania nemusia dodržiavať mojžišovský Zákon, dostali príkaz, aby milovali Boha a blížnych, čiže ľudí okolo seba. (Ján 13:34; 1. Jána 4:20, 21)