V Biblii je slovo „duša“ prekladom hebrejského slova nefeš a gréckeho slova psyché. Doslovný preklad hebrejského slova je „tvor, ktorý dýcha“ a grécke slovo znamená „živý tvor, bytosť“. a Duša je teda celý tvor, nie niečo v jeho vnútri, čo prežíva smrť tela. Z nasledujúcich príkladov vidieť, že ľudská duša v Biblii znamená celého človeka.

•   V správe o stvorení prvého človeka, Adama, Biblia hovorí, že „človek sa stal živou dušou“. (1. Mojžišova 2:7, Roháčkov preklad) Adam nedostal dušu, ale stal sa živou dušou, čiže živou bytosťou.

•   Z Biblie sa tiež dozvedáme, že duša môže jesť mäso, pracovať, túžiť po nápoji, podriaďovať sa vrchnostiam či dotknúť sa pokrmu. (3. Mojžišova 7:20; 23:30; Izaiáš 29:8; Rimanom 13:1, Roháčkov preklad; Jób 6:7, Katolícky preklad) To všetko sa týka celého človeka.

Je duša nesmrteľná?

 Nie, duša môže zomrieť. Desiatky biblických veršov ukazujú, že duša je smrteľná. Uvádzame niekoľko príkladov.

•   „Duša, ktorá zhreší, tá zomrie.“ ​(Ezechiel 18:4, Katolícky preklad)

•   V starovekom Izraeli rozsudok za veľmi vážne hriechy znel: „Tá duša bude vyťatá.“ ​(2. Mojžišova 12:15, 19; 3. Mojžišova 7:20, 21, 27; 19:8, Roháčkov preklad) Vinník mal „istotne zomrieť“. (2. Mojžišova 31:14, Roháčkov preklad)

•   V niektorých biblických veršoch je mŕtve telo človeka označené výrazom „mŕtva duša“. (3. Mojžišova 21:11; 4. Mojžišova 6:6) Hoci viaceré preklady Biblie na týchto miestach uvádzajú „mŕtve telo“, „mŕtvola“ alebo jednoducho „mŕtvy“, v pôvodnom hebrejskom texte sa nachádza slovo nefeš, čiže „duša“.

Slovo „duša“ môže znamenať aj „život“

 Biblia používa slovo „duša“ aj vo význame „život“. Napríklad v Jóbovi 33:22 sú hebrejské slová „duša“ ​(nefeš) a „život“ použité ako synonymá. V súlade s tým sa na iných miestach píše, že duša (čiže život) môže byť vystavená nebezpečenstvu. (2. Mojžišova 4:19; Sudcovia 9:17; Filipanom 2:30)

 Takéto použitie slova „duša“ nám pomáha pochopiť, čo sa myslí slovami v 1. Mojžišovej 35:18, že Ráchelina „duša vychádzala“ alebo že ju „opúšťala duša“. (Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Je to obrazné vyjadrenie myšlienky, že jej život sa končil. Preto je v niektorých prekladoch Biblie toto slovné spojenie preložené ako „jej život vyhasínal“. (Slovenský ekumenický preklad; Katolícky preklad)

Kde má viera v nesmrteľnú dušu pôvod?

 Učenie kresťanských cirkví a denominácií o nesmrteľnosti duše nie je založené na Biblii, ale na starovekej gréckej filozofii. Encyclopædia Britannica uvádza: „V Biblii je duša spätá s myšlienkou dýchania, a nie s myšlienkou nehmotnej duše a hmotného tela ako dvoch samostatných vecí. Kresťanská predstava oddeliteľnosti duše od tela má pôvod u starovekých Grékov.“ Podobne v Komentároch k Starému zákonu – Genezis sa píše, že hebrejčina „pod pojmom [nefeš] chápe vždy celého človeka, t. j. neexistuje v nej dualizmus telo-duša“.

 Boh netoleruje miešanie právd zapísaných v jeho Slove s ľudskými filozofiami, akou je aj viera v nesmrteľnosť duše. Biblia varuje: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície.“ ​(Kolosanom 2:8)