Fúzonôžky a iné morské organizmy sa rady a v hojnom počte prichytávajú na trup lodí. No majitelia lodí pre to nemajú veľa pochopenia. Nánosy živých organizmov plavidlá spomaľujú, zvyšujú spotrebu pohonných hmôt a lode sa musia vždy po pár rokoch na nejaký čas vyradiť z prevádzky, aby sa toto organické znečistenie mohlo odstrániť. Ako by sa dalo takému znečisteniu predísť? Vedci hľadajú nápady v prírode.

 Zamyslite sa nad týmto: Pri výskume sa zistilo, že koža grindy dlhoplutvej (Globicephala melas) má samočistiace schopnosti. Sú na nej mikroskopické drážky, ktoré nedovoľujú, aby sa na ňu prichytili larvy fúzonôžok. Medzery medzi drážkami sú vyplnené gélom, ktorý odpudzuje chaluhy a baktérie. Keď sa koža grindy lúpe, jej telo gél podľa potreby dopĺňa.

 Vedci by tento samočistiaci mechanizmus radi napodobnili a využili na ochranu lodí. Doteraz sa ako ochrana používali takzvané antivegetačné alebo antifoulingové nátery. No nedávno boli najpoužívanejšie z týchto náterov zakázané. Ukázalo sa, že sú pre morské živočíchy veľmi škodlivé. Vedci prišli s inovatívnym riešením. Trup lode pokryli hustým kovovým pletivom, pod ktorým sú otvory na vylučovanie ekologicky bezpečnej chemikálie. Tá sa pri kontakte s morskou vodou mení na hustý gél a vytvára tak na trupe lode akúsi „kožu“ s hrúbkou približne 0,7 milimetra. Táto „koža“ sa časom od trupu odlúpne aj so všetkými „čiernymi pasažiermi“, ktorí sa na ňu prichytili. Z otvorov pod pletivom sa v takom prípade vytlačí čerstvý gél, ktorý znova pokryje trup lode.

 Pri laboratórnych skúškach sa zistilo, že tento systém dokáže znížiť znečistenie trupov lodí až stonásobne. Je to veľmi dobrá správa pre lodné spoločnosti, pretože čistenie lodí v suchých dokoch je veľmi nákladné.

 Aký je váš názor? Je samočistiaca schopnosť kože grindy dlhoplutvej výsledkom náhody alebo projektu?